Digitálne euro nás nezachráni
Vysoká inflácia tlačí centrálne banky do hľadania nových nástrojov menovej politiky. Popri aktívne zavedenom kvantitatívnom uvoľňovaní, ktoré dnes, naopak, umožňuje kvantitatívne uvoľňovať, a tým tlačiť postupne infláciu nadol, sa centrálne banky obracajú čoraz častejšie k takzvaným digitálnym peniazom centrálnych bánk. V prípade eura by sa takéto peniaze zrejme volali digitálne euro, v Česku sa im hovorí e-koruna a napríklad Čína už predstavila e-yuan.Digitálne peniaze centrálnych bánk (CBDC) majú mať mnohé vlastností a plniť niekoľko zaujímavých funkcií, ale v prípade eurozóny je to jednoznačne jediná, ktorá nad všetky vyčnieva. A tou je funkcia menovej politiky, teda ovplyvnenie inflácie.
Budova ECB vo Frankfurte. Foto: Pexels.com
Budova ECB vo Frankfurte. Foto: Pexels.com
Európska centrálna banka, rovnako ako väčšina západných centrálnych bánk, cieli na strednodobú infláciu a CBDC by jej mohli pomôcť znížiť ju tam, kde potrebuje, bez toho, aby musela výrazne zvyšovať úrokové sadzby.
To je zásadné, pretože zo zvyšovania úrokových sadzieb má predvídateľný strach. Závisí od nich totiž financovanie štátneho dlhu krajín na čele s Talianskom, ktoré by vysoké úroky mohli dostať pod tlak. A ten by nás všetkých mohol vyjsť poriadne draho. Predsa len je to jedna z najväčších a zároveň najzadlženejších ekonomík sveta. CBDC by tak mohli stiahnuť peniaze od verejnosti bez toho, aby to príliš významne ovplyvnilo zadlženú ekonomiku, ale zároveň by dokázalo tlačiť na infláciu.
To je hlavná myšlienka v kontexte rozvinutých ekonomík, kde nemusíme hľadať náhradu hotovosti, ani sa ako Čína nesnažíme zvýšiť svoju úlohu v globálnej ekonomike. Skrátka len hľadáme nové nástroje menovej politiky v čase, keď to má táto politika zložité.
Potiaľto by to vyzeralo ako jasná úloha. Hľadáme nástroj a jeden máme. Lenže má to dva veľké háčiky a v konečnom dôsledku nás digitálne euro nijako nezachráni.
Prvým veľkým problémom je dlhodobý výhľad menovej politiky v eurozóne. Tento rok nám to síce príde nepredstaviteľné, ale dlhé roky Európska centrálna banka bojovala s vlastným inflačným cieľom v opačnom smere, keď sa snažila všetkými nástrojmi vyhnať cenovú hladinu nahor. To v prípade digitálnych peňazí nie je vôbec jednoduchá úloha.
Dať niekomu vysoký úrok na CBDC a stiahnuť peniaze z obehu je ľahké. Donútiť však niekoho viac utrácať je oveľa zložitejšia úloha. Obe úlohy sú rovnako podivné, ale jedna je jednoduchšia ako tá druhá. Ak by chcela vláda, aby sme menej fajčili, má na to dane a regulácie, zatiaľ čo donútiť nás všetkých fajčiť je prakticky nemožné, aspoň nie v relatívne slobodnej časti sveta.
Druhým háčikom je neodstrániteľná konkurencia obchodným bankám, ktoré by nový aktér na trhu sporenia mohol významne poškodiť. Nie azda, že by bol problém vyrovnať sa s tým právne a pripraviť dostatočnú legislatívu, ale ekonomické modely CBDC ukazujú, že by centrálne banky mohli takýmto krokom priviesť k bankrotu najmä menšie obchodné bankové domy, ktoré musia dravšie súťažiť prostredníctvom úrokov.
Digitálne peniaze centrálnych bánk nás tak v prvom prípade nezachránia vôbec a v druhom prípade sú drahým nástrojom menovej politiky.