O dvoch kráľovských prevratoch
Na prvý pohľad to vyzerá ako desivá správa. Nemecká polícia podnikla jednu z najväčších razií vo svojich dejinách. Zatkla niekoľko desiatok krajne pravicových extrémistov, ktorí plánovali štátny prevrat. Medzi nimi bola bývalá poslankyňa a sudkyňa aj elitný vojak. Prvý náznak, že skôr než o drámu ide o tragikomédiu, sa objavil s informáciou, že vodcom pučistov bol sedemdesiatjedenročný knieža, ktorý sa chcel stať regentom obnovenej nemeckej ríše.
Henrich XIII zadržaný nemeckou políciou. Foto: Profimedia
Henrich XIII zadržaný nemeckou políciou. Foto: Profimedia
Heinrich Reuss (alebo – ako pravdepodobne on preferoval – Henrich XIII.), knieža z Reussu, patrí k starobylému nemeckému šľachtickému rodu. Od konca 13. storočia sa všetci mužskí členovia rodu volajú Henrich na počesť cisára Svätej ríše rímskej Henricha VI., ktorý im daroval územie, o ktoré sa opierala ich moc. Číslovanie Henrichov je ľahko zmätočné. V hlavnej línii sa pokračuje do stovky a potom sa začína znova od jednotky. Vo vedľajších líniách počet Henrichov vždy rastie do konca storočia, potom sa začína znova.
Konšpirátori patrili k hnutiu Ríšskych občanov. Tento obskúrny spolok verí, že druhá nemecká ríša, teda nemecký štát vytvorený zjednotením v roku 1871, stále existuje. Tvrdí, že nemecká revolúcia v roku 1918, ktorá zvrhla cisárstvo a zaviedla republiku, nemá žiadnu legitimitu. Všetky nemecké štáty, ktoré nasledovali, to znamená Weimarská republika, hitlerovské Nemecko, spolková republika aj NDR, sú neplatné. Za jedinú právoplatnú hlavu Nemecka považujú Henricha Fridricha Pruského, súčasnú hlavu rodu Hohenzollernovcov a priameho potomka posledného nemeckého cisára Viliama II.