Lenka Zlámalová

Tie krízy doliehajú na celý Západ. Na Európu ale podstatne silnejšie ako na Ameriku. V dôsledku týchto troch kríz sú ceny energií v Európe násobne vyššie a priemerné zdražovanie v Európskej únii je oproti Spojeným štátom v pomere 11,5 percenta k 7,7 percenta.

Zákon proti zdražovaniu

Do tejto vypätej situácie sa po odstrihnutí od ruského plynu stali Spojené štáty so svojím skvapalneným plynom (LNG) jedným z kľúčových dodávateľov strategickej suroviny do Európy. Tým jej v kritickej dobe výrazne pomohli. Lenže zároveň vyvolali v Európe kritiku za to, že jej LNG predávajú násobne drahšie, než za koľko ho ponúkajú doma.

„Nepovažujem za úplne priateľské, keď nám predávajú ich LNG za cenu trikrát až štyrikrát vyššiu ako na domácom trhu. To je dvojaký štandard vo chvíli, keď veľmi dobre vedia, že Európa nemá inú možnosť, ako požadovanú cenu platiť,“ vyhlásil koncom októbra francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck sa len sťažoval, že by od Američanov čakal „viac solidarity“. Macron spomenul aj ďalšiu líniu a obvinil Spojené štáty z novej vlny protekcionizmu. Z toho, že chráni svoje vlastné výrobky daňovými úľavami.

Nebolo to nič úplne nové. Zvýhodnenie amerického tovaru pod titulkom „Buy American“ robia Spojené štáty v niektorých strategických odboroch už nejaký čas. Zákon The Buy American Act bol prijatý už v roku 1933 za prezidenta Hoovera a nariaďuje americkým verejným inštitúciám, aby v zákazkách dávali prednosť domácim dodávateľom. Spojené štáty ho časom museli mierne upravovať, aby bol v súlade s pravidlami o voľnom obchode Svetovej obchodnej organizácie. Vždy sa ale týkal len verejných inštitúcií, nijako nezvýhodňoval americké firmy v obchode medzi súkromníkmi.

Platilo to až do tohtoročného apríla, keď sa Spojené štáty rozhodli pre svoju vlastnú verziu európskeho Green New Dealu. Administratíva Joea Bidena sa rozhodla prepojiť boj s infláciou s cestou k bezuhlíkovej ekonomike. Presadila daňové úľavy pre všemožné investície do zelenej ekonomiky. Pod podmienkou, že budú od amerických dodávateľov. A, samozrejme, aj od dodávateľov z krajín, s ktorými majú Spojené štáty uzavreté dohody o voľnom obchode. Ide predovšetkým o Kanadu a Mexiko.

Donald Trump síce pri svojom ťažení za výhodnejšie obchodné podmienky pre Američanov rozbúral Severoamerickú zónu voľného obchodu (NAFTA), obratom ju však nahradil pre Američanov výhodnejšiu USMCA (dohoda medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou). Američania teda môžu so zľavou na daniach nakupovať aj kanadský a mexický tovar. Nie však tovar z Európskej únie.