Denník Financial Times informoval koncom novembra o analýze, ktorá ukazuje sedem možných scenárov vývoja na trhu s plynom. V piatich z týchto siedmich modelov sa pritom ukazuje, že by sa budúca zima mohla začať v situácii, keď európske krajiny budú mať vo svojich zásobníkoch približne len dve tretiny z celkovej kapacity plynu.
Podľa odborníkov, ktorých FT oslovil, bude trvať energetická kríza najmenej niekoľko rokov, aspoň teda ak Európa zlyhá v znížení dopytu a zabezpečení nových dodávok plynu. Mierne jesenné počasie a náhlenie s naplňovaním zásobníkov po celej Európe posilnili energetickú bezpečnosť regiónu v tohtoročnej zime. Ale začínajú narastať obavy z budúcoročného leta, respektíve z toho, aby boli v nasledujúcej zime k dispozícii dostatočné zdroje plynu.
V plynovej kríze budeme aj ďalšie tri roky
„Sme v plynovej kríze a budeme v nej aj v nasledujúcich dvoch až troch rokoch,“ povedal Sid Bambawale, vedúci oddelenia skvapalneného zemného plynu pre ázijský región spoločnosti Vitol, najväčšieho nezávislého obchodníka s energiou na svete, v prejave na Commodities Asia Summit v Singapure, ktorý organizuje denník Financial Times. „Preto si nevytvárajme falošný pocit bezpečia,“ dodal.
Varovanie stavia európskych politikov pred nepríjemnú realitu, pretože už teraz vynaložili stovky miliárd eur na zabezpečenie naplnenia zásobníkov v tohtoročnej zime a na podporu domácností a podnikov. A už teraz sa javí ako veľmi pravdepodobné, že záťaž verejných prostriedkov, ako aj domácností či podnikov bude pokračovať aj v budúcom roku. Obavy silnejú v reakcii na to, že sa toky plynu z Ruska prakticky zastavili v reakcii na západné sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Obnovené obavy vznikajú v čase, keď sa toky plynu z Ruska takmer zastavili v reakcii na západné sankcie za vojnu Vladimira Putina na Ukrajine a zároveň nič nenaznačuje, že by sa vojna mala v najbližšom čase skončiť. Vedúci ázijského oddelenia skvapalneného zemného plynu (LNG) japonského obchodníka s energiami Jera Global Markets Kosuke Tanaka uviedol, že trh s plynom je v súčasnej dobe vyrovnaný a dopyt sa znižuje aj vďaka prechodu na ropu a uhlie. „A takú reakciu na dopyt budeme potrebovať aj v nasledujúcich rokoch, aby sme trh vyrovnali,“ povedal Tanaka.
Zásoby plynu v Európe na konci septembra, teda v čase, keď sa obvykle začína zvyšovať dopyt po vykurovaní, predstavovali tento rok okolo 90 percent, čo zhruba zodpovedá predchádzajúcemu päťročnému priemeru 86 percent. A to aj napriek tomu, že Rusko počas tohto roka dodávky plynu z veľkej časti prerušilo. Európske domácnosti a priemysel doteraz znížili dopyt o 13 percent v porovnaní s trojročným priemerom, uvádza think-tank Bruegel. Regiónu sa pritom podarilo doviezť rekordné množstvo LNG, k čomu prispel aj nevýrazný dopyt Číny. Táto krajina vyvážala prebytočný LNG do Európy.
Záleží na tohtoročnej zime a budúcom lete
Vysoké zásoby by však mohli podľa odborníkov viesť práve k sebauspokojeniu a spomaleniu znižovania dopytu. Varujú tiež, že ruský plyn dodávaný plynovodmi do Európy v budúcom roku klesne na zanedbateľnú, prakticky nulovú úroveň, čo povedie k väčšej medzere, ktorú bude treba zaplniť. Navyše, Čína by tiež mohla postupne zmierniť svoju politiku nulovej tolerancie k šíreniu pandémie covidu a spotrebovať viac plynu ako tento rok.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Vitol Russell Hardy na samite FT uviedol, že ceny plynu budú musieť zostať dostatočne vysoké, aby sa v lete utlmil dopyt po palive od priemyselných používateľov, aby bolo možné doplniť zásobníky na budúcu zimu. Európske ceny plynu dosiahli v roku 2023 v priemere 108 eur za megawatthodinu, čo je viac ako štvornásobok priemeru predchádzajúceho desaťročia. „Vysoké ceny budú musieť do značnej miery stlačiť dopyt každý mesiac budúceho leta. To nie je dobrá vec – je to úplne hrozná vec pre európske podniky a je to genéza recesie,“ povedal Hardy.
