Kde vziať plyn? Túto zimu Európa prečká, ale o rok jej môžu hroziť problémy

Denník Financial Times informoval koncom novembra o analýze, ktorá ukazuje sedem možných scenárov vývoja na trhu s plynom. V piatich z týchto siedmich modelov sa pritom ukazuje, že by sa budúca zima mohla začať v situácii, keď európske krajiny budú mať vo svojich zásobníkoch približne len dve tretiny z celkovej kapacity plynu.

Podľa odborníkov, ktorých FT oslovil, bude trvať energetická kríza najmenej niekoľko rokov, aspoň teda ak Európa zlyhá v znížení dopytu a zabezpečení nových dodávok plynu. Mierne jesenné počasie a náhlenie s naplňovaním zásobníkov po celej Európe posilnili energetickú bezpečnosť regiónu v tohtoročnej zime. Ale začínajú narastať obavy z budúcoročného leta, respektíve z toho, aby boli v nasledujúcej zime k dispozícii dostatočné zdroje plynu.

V plynovej kríze budeme aj ďalšie tri roky

„Sme v plynovej kríze a budeme v nej aj v nasledujúcich dvoch až troch rokoch,“ povedal Sid Bambawale, vedúci oddelenia skvapalneného zemného plynu pre ázijský región spoločnosti Vitol, najväčšieho nezávislého obchodníka s energiou na svete, v prejave na Commodities Asia Summit v Singapure, ktorý organizuje denník Financial Times. „Preto si nevytvárajme falošný pocit bezpečia,“ dodal.

Varovanie stavia európskych politikov pred nepríjemnú realitu, pretože už teraz vynaložili stovky miliárd eur na zabezpečenie naplnenia zásobníkov v tohtoročnej zime a na podporu domácností a podnikov. A už teraz sa javí ako veľmi pravdepodobné, že záťaž verejných prostriedkov, ako aj domácností či podnikov bude pokračovať aj v budúcom roku. Obavy silnejú v reakcii na to, že sa toky plynu z Ruska prakticky zastavili v reakcii na západné sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Obnovené obavy vznikajú v čase, keď sa toky plynu z Ruska takmer zastavili v reakcii na západné sankcie za vojnu Vladimira Putina na Ukrajine a zároveň nič nenaznačuje, že by sa vojna mala v najbližšom čase skončiť. Vedúci ázijského oddelenia skvapalneného zemného plynu (LNG) japonského obchodníka s energiami Jera Global Markets Kosuke Tanaka uviedol, že trh s plynom je v súčasnej dobe vyrovnaný a dopyt sa znižuje aj vďaka prechodu na ropu a uhlie. „A takú reakciu na dopyt budeme potrebovať aj v nasledujúcich rokoch, aby sme trh vyrovnali,“ povedal Tanaka.

Zásoby plynu v Európe na konci septembra, teda v čase, keď sa obvykle začína zvyšovať dopyt po vykurovaní, predstavovali tento rok okolo 90 percent, čo zhruba zodpovedá predchádzajúcemu päťročnému priemeru 86 percent. A to aj napriek tomu, že Rusko počas tohto roka dodávky plynu z veľkej časti prerušilo. Európske domácnosti a priemysel doteraz znížili dopyt o 13 percent v porovnaní s trojročným priemerom, uvádza think-tank Bruegel. Regiónu sa pritom podarilo doviezť rekordné množstvo LNG, k čomu prispel aj nevýrazný dopyt Číny. Táto krajina vyvážala prebytočný LNG do Európy.

Záleží na tohtoročnej zime a budúcom lete

Vysoké zásoby by však mohli podľa odborníkov viesť práve k sebauspokojeniu a spomaleniu znižovania dopytu. Varujú tiež, že ruský plyn dodávaný plynovodmi do Európy v budúcom roku klesne na zanedbateľnú, prakticky nulovú úroveň, čo povedie k väčšej medzere, ktorú bude treba zaplniť. Navyše, Čína by tiež mohla postupne zmierniť svoju politiku nulovej tolerancie k šíreniu pandémie covidu a spotrebovať viac plynu ako tento rok.

Výkonný riaditeľ spoločnosti Vitol Russell Hardy na samite FT uviedol, že ceny plynu budú musieť zostať dostatočne vysoké, aby sa v lete utlmil dopyt po palive od priemyselných používateľov, aby bolo možné doplniť zásobníky na budúcu zimu. Európske ceny plynu dosiahli v roku 2023 v priemere 108 eur za megawatthodinu, čo je viac ako štvornásobok priemeru predchádzajúceho desaťročia. „Vysoké ceny budú musieť do značnej miery stlačiť dopyt každý mesiac budúceho leta. To nie je dobrá vec – je to úplne hrozná vec pre európske podniky a je to genéza recesie,“ povedal Hardy.

Nedávna analýza Pauly Di Mattiaovej, analytičky európskeho trhu s plynom v komoditnej poradenskej spoločnosti ICIS ukázala, že v piatich zo siedmich scenárov by Európa mohla vstúpiť do zimy 2023/2024 so zásobníkmi plynu naplnenými iba na 65 percent kapacity, čo je najnižšia úroveň prinajmenšom od roku 2016, keď sa začali viesť záznamy.

Analýza predpokladá, že väčšina ruských plynovodných tokov do Európy ostane prerušená, s výnimkou južného plynovodu TurkStream. Scenáre, ktoré by Európe umožnili mať dostatočné zásoby, zahŕňali výrazné zníženie dopytu buď v zime, alebo v priebehu novembra 2022 až septembra 2023, a tiež zvýšenie dovozu LNG na 440 miliónov kubických metrov denne, čo je podstatne viac ako tento rok.

„Výzvy na doplnenie zásobníkov v lete roku 2023 budú do značnej miery závisieť od ich využitia počas tohtoročnej zimy,“ uviedla Di Mattiaová. „Kľúčové pre udržanie rovnováhy medzi ponukou a dopytom v priebehu roka 2023 je pokračujúce znižovanie dopytu a vysoký prílev LNG,“ dodala analytička.

Problém pre strednú Európu

Hovorca spoločnosti Pražská plynárenská Miroslav Vránek uviedol, že pre tohtoročnú zimu sa do zásobníkov vtláčal z veľkej časti ešte ruský plyn, čo na budúci rok nebude platiť. „Spomínaný výpadok bude treba nejako nahradiť. Situácia môže byť horšia či lepšia v závislosti od počasia v zimnej sezóne a od rýchlosti budovania a nahradzovania kapacít plynovodov z Ruska,“ uviedol Vránek a spomenul napríklad výstavbu LNG terminálov, ale aj nórsku ťažbu a európsku plynárenskú sieť. „Môže dôjsť aj k situácii, keď ešte nebude dostatočná kapacita na plné doplnenie zásobníkov, čo sa týka najmä strednej Európy,“ dodal.

Hovorca spoločnosti ČEZ Roman Gazdík povedal, že sme síce ešte len na začiatku tohtoročnej zimy, ale tú, ako sa zdá, Európa zvládne. Pri tej budúcej je podľa neho potrebné, aby európske krajiny nepoľavili vo vzájomnej solidarite.

„Potrebujeme vybudovať infraštruktúru, ktorou k nám neruský plyn jednoducho dostať. Spustili sme terminál v holandskom Eemshavene a terminály stavia aj Nemecko. V prvom rade má ísť aj o plávajúce jednotky, ktoré budú postupne prebudúvané na terminály na pevnine. Päť plávajúcich terminálov má byť v Nemecku sprevádzkovaných už túto zimu alebo na budúci rok. Ďalšie terminály zvažuje či pripravuje Francúzsko, Taliansko, Poľsko,“ spresnil Gazdík.

Okrem výstavby terminálov robí podľa neho Európa množstvo ďalších krokov na to, aby sem mohli prúdiť alternatívne dodávky plynu alebo aby sa zaistila stabilita dodávok. Holandsko neuzavrie najväčšie európske plynové ložisko Groningen, ale bude pokračovať v ťažbe. Poľsko sprevádzkovalo plynovod Baltic Pipe, ktorý bude privádzať plyn z Nórska, ktoré zvyšuje dodávky do Európy.

„Rovnako dôležité sú aj úspory. Vidíme, že zákazníci skutočne šetria. Aj vďaka tomu sme napríklad teraz mnohým ľuďom nemuseli upravovať zálohové platby. Vidíme tiež, že veľmi rastie záujem firiem o úsporné riešenia alebo fotovoltické elektrárne. Spotreba plynu klesla za tri kvartály o 19 percent, v samotnom treťom o 16 percent. Pokiaľ trend bude pokračovať a podarí sa ušetriť 10 až 12 percent plynu, tak by mali byť zásobníky dostatočne naplnené aj po tohtoročnej zime,“ dodal Gazdík.

Podľa analýz, ktoré má ČEZ k dispozícii, by takáto výška úspor stačila na to, aby Česko aj budúci rok dokázalo zásobníky dostatočne naplniť.

Ako tretiu a zásadnú úlohu potom ČEZ vidí práve v nutnosti pokračovať aj v spolupráci a vzájomnej solidarite. „Nápady na to, že sa napríklad odstrihneme od spoločného trhu s elektrinou, sú scestné. Česko ako vnútrozemský štát sa úplne spolieha na svojich susedov v dodávkach plynu, ktorý sem prúdi práve na základe toho, že funguje voľný trh,“ uviedol Gazdík.

„Mimochodom, solidarita napríklad funguje v tom, že nemeckí dodávatelia plynu plnia podmienky svojich zmlúv a do Česka dodávajú za predtým dohodnuté ceny plyn, aj keď im ho nedodáva Gazprom a musia nakupovať plyn za aktuálne vysoké ceny na trhoch. Potrebujeme, aby Európa postupovala aj naďalej čo najviac spoločne,“ dodal Gazdík.

Práve spomínané LNG v Európe sa však môže stretávať s obmedzeniami v oblasti infraštruktúry, pretože sa už niekoľko rokov nedostatočne investuje do projektov súvisiacich s fosílnymi palivami. Spoločnosť FTI Consulting spočítala, že ak by EÚ nahradila všetok ruský plyn LNG, v európskych regasifikačných kapacitách [zariadeniach potrebných na premenu LNG späť na plyn – pozn. red.] chýba kapacita 40 miliárd kubických metrov ročne, čo by sa v chladnej zime mohlo zvýšiť až na 60 miliárd.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.