Keby v Česku mali mať konzervatívci nejaké pútnické alebo posvätné miesto, tak by to, myslím, mohla byť hrobka kniežaťa Metternicha v Plasoch.
Neviem, či azda niekedy napadlo filozofovi Rogerovi Scrutonovi počas jeho častých návštev prednovembrového Československa ísť sa pozrieť do Plasov. To by určite bol pre tú britskú „esenciu konzervativizmu“ zaujímavý zážitok: otlčený český vidiek, mohutný kláštor premenený na sklady, internát a bunker pre prípad jadrovej vojny, kúsok ďalej hrobka v odsvätenom kostole, na ktorom je nápis Smútočná sieň.
Alebo napríklad pre Henryho Kissingera, ktorý v Prahe tiež párkrát bol. Pýtal som sa v tej hrobke milej a inteligentnej pani, ktorá tam sprevádza, keď jej zatelefonujete a dohovoríte sa s ňou, najlepšie na ďalší deň. Nevedela o tom, ale vraj sa tu občas niekto z cudziny zastaví, ale skôr tí, ktorí prídu do kláštora a potom zájdu sem, kúsok cez cestu, ku kostolíku, za ktorým je štandardný malomestský cintorín, na ktorom je zaujímavé, že sa tam vyskytuje niekoľko liatinových náhrobkov, ktoré na takýchto cintorínoch v Čechách len tak nevidíte. Kedysi, spomenula si tá pani, sa tu vraj objavil rakúsky veľvyslanec, položil kyticu, ale to už je vyše dvadsať rokov. Metternichovci v priamej línii vymreli v roku 1992 Pavlom Alfonsom, automobilovým pretekárom a do roku 1945 posledným majiteľom Plasov. Tak už sem nemá kto z rodiny jazdiť.