Školská psychologička: Deti súčasnej generácie nikdy neživorili, na pandémiu neboli pripravené
Deťom po pandémii v dôsledku lockdownov často chýbajú základné sociálne zručnosti, prišli o dôležité sociálne činitele, ktoré utvárajú ich vývin. Toto „ovocie“ budeme zbierať možno aj dvadsať rokov, tvrdí školská psychologička Jana Vindišová, ktorá pôsobí aj ako lektorka a odborná asistentka na Katedre psychológie Trnavskej univerzity a v Centre celého človeka Enoia. „Generácia ‚pandemických detí´ si nezažila čosi dôležité zo svojho vývinu,“ tvrdí v rozhovore pre Štandard. „Základ ich strádania bol v nevypestovanej imunite. Naše deti bez nej vyšli do sveta a skolil ich psychologický vírus.“
313181861_10227106245072487_3858045948079562282_n
Jana Vindišová. Foto/osobný archív
Počas pandémie trpeli aj deti, svojím spôsobom ešte viac ako dospelí, keďže mládež sa v lockdownoch náhle ocitla napospas nepoznanej realite „domáceho väzenia“. V sociálnej izolácii stratili prirodzené možnosti ventilácie svojich problémov s rovesníkmi. Ako to niesli deti vo vašej škole?
V čase korony som sa tiež ocitla doma. Pracovala som vtedy v škole na 40-percentný úväzok. Dávalo mi to zmysel byť v kontakte s ľuďmi. V poradni som vtedy robila terapie online hlavne dospelým ľuďom aj zo vzdialenejších území, ktorí si na to zvykli. Pre deti v školách som robila online kaviarne, chlapčenský klub, dievčenský klub a podobne. S maličkými deťmi to šlo veľmi dobre, s každou triedou prvého stupňa som mala každý týždeň minimálne jednu hodinu. Čím vyšší ročník, tým to šlo ťažšie. Vypnuté kamery, nezáujem. Počas korony sa rozmohol TikTok, mnoho rodičov to riešilo. S druhým stupňom som fakticky ani nemala kontakt. Ale robili sme aj kaviarne pre učiteľov, tí sa zo spoločných stretnutí tešili.