Prečo padajú akcie technologických firiem

V absolútnych číslach sú to nepredstaviteľné sumy. Z Facebooku sa vyparilo 600 miliárd dolárov, z Microsoftu dokonca 700 miliárd dolárov a 200 miliárd dolárov je to v spoločnosti Apple.

Pády sa nevyhli Tesle ani Netflixu a nájsť medzi firmami v nedávno hviezdnom odvetví niečo rastúce je extrémne zložité. Niekoľko takýchto firiem existuje, ale sú to len výnimky. Ako celok sa technologické firmy hlboko prepadli. Čo sa stalo?

Než sa pozrieme na prepad, musíme najskôr pozorne preskúmať rast. Technologický index NASDAQ v období po kríze z rokov 2008 a 2009 držal tempo so široko zameraným indexom S&P500, ale od roku 2014 sa od neho začal vzďaľovať a vynášať významne viac. Technologické tituly však následne v prepadoch v roku 2018 a s prvými lockdownmi v roku 2020 padali všeobecne viac. To isté bolo vidieť aj v rámci S&P500, kde boli technologické firmy v rastoch práve tými, ktoré rástli najrýchlejšie.

Lenže potom vie aj rýchlejšie padať. Je to dané čisto matematicky tým, že z vyšších čísel sa padá ľahšie, ale aj tým, že sú technologické firmy zaťažené väčšou neistotou a v optimistickej dobe na trhoch priťahujú viac špekulatívneho kapitálu, ktorý má v prepadoch tendenciu rýchlejšie odtekať. Príbeh tohto roku je tak úplne rovnaký ako príbeh roku 2018 a začiatku roka 2020.

Symbolický je príbeh spoločnosti Facebook, dnes kvôli víziám v metaverse premenovanej na Meta. Facebook rástol a silnel, priťahoval nových klientov a zarábal, čo na trh prilákalo mnoho zaujímavých konkurentov. Tlak na hľadanie nových príjmov pretavil nezanedbateľne veľkú časť výdavkov spoločnosti Marka Zuckerberga do budovania nového vesmíru plného našich avatarov. Meta už na to od roku 2019 minula celkom neuveriteľných 36 miliárd dolárov. Či sa jej to oplatí, alebo nie, je k otázke pádu technologických firiem irelevantné, pretože to len ilustruje neistotu okolo celého tohto odvetvia.

Niektorí analytici poukazujú na podobnosť súčasnej situácie so stavom technologického sektora na prelome milénia, keď sa skončila takzvaná internetová horúčka. Určitú paralelu skutočne možno nájsť, pretože aj tam v čase nízkych úrokových sadzieb tiekli špekulatívne peniaze a z vyšších cien sa ľahšie a rýchlejšie padalo dole. Nesedí však jedna vec, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať nebude, a to je úplný bankrot masy technologických projektov. Prepady Applu či Microsoftu neznamenajú, že ľudia nemajú o tieto služby záujem. Netflix bude stále streamovať a Facebook je stále gigantickou sociálnou sieťou, ktorá dokáže generovať obrie zisky.

Dnešný prepad je len predvídateľnou odpoveďou trhov na prudké zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré majú za cieľ brzdiť infláciu. Tá poháňala ceny nahor tým rýchlejšie, čím viac špekulatívne boli aktíva. V dobe vyšších sadzieb a ďalšieho uťahovania menovej politiky sú to však práve tieto aktíva, ktoré strácajú najviac. Technologické firmy nekončia, fungujú ďalej, len drahšie peniaze zmiernili tlak na očakávania ďalšieho rastu ich akcií.

Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.