Európa 2022: Potraviny na prídel a energetická chudoba

Strojcom toho pádu nie je Vladimir Putin, ktorý vo februári brutálne napadol Ukrajinu. Jeho agresia sa stala len katalyzátorom trendov, ktoré už boli v Európe nejaký čas rozbehnuté. Tým, čo starý kontinent ničí, je nový nástup socializmu. Epidémia všemožných štátnych zásahov, zákazov, regulácií a dotácií. Takáto vlna likvidácie slobodného trhu sa nemôže skončiť inak ako nedostatkom, chudobou a pádom prosperity.

Nový ničivý socializmus má dve podoby. Pozoruhodné na tom je, že ich proponenti sa proti sebe navzájom vymedzujú a označujú sa za najväčšie ohrozenie. Prvým je zelený alebo klimatický socializmus. Za hlavný symbol sa dá označiť holandský podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Pod poslednou klimaticko-socialistickou epizódou je však, bohužiaľ, v úlohe predsedajúceho podpísaný český premiér Petr Fiala, ktorý sám seba označuje za konzervatívca a pravicového politika.

Problém prvý: klimatický socializmus

Zelený, klimatický socializmus je hlavnou príčinou toho, prečo v Európe prudko dražejú energie. Zákazy a umelé zdražovanie tlačia na vypínanie stabilných zdrojov výroby elektriny bez toho, aby ich boli schopné nahradiť nové bezemisné zdroje. Výsledkom je nižšia ponuka energie ako dopyt po nej. To sa nemôže skončiť inak ako prudkým rastom ceny. K tomu sa pridáva umelé zdražovanie emisnými kvótami. Tie si musia kupovať odvetvia, ktoré európski politici označia za špinavé. Aktuálne sa k nim pridali teplárne, stavebníctvo alebo lodná doprava. Ich zaradenie a zdraženie týchto služieb sa presadilo za českého predsedníctva. Hlavou Únie bol v tej chvíli Petr Fiala.

Vo chvíli, keď už teraz takmer všetky štáty Európskej únie kompenzujú ľuďom a firmám drahé energie z rozpočtu, a dramaticky tak zvyšujú prerozdeľovanie a štátne dlhy, znie ďalšie umelé politické zdraženie skoro absurdne. Ale stalo sa. Európski lídri si však zjavne pripúšťajú, že to pre mnoho ľudí neúnosne zdražie energie a ďalšie služby. Preto zasa zriaďujú ďalší sociálny fond, z ktorého to chcú tým chudobnejším kompenzovať.

Takže umelo politicky zdražíme, necháme ľudí schudobnieť a budeme im to kompenzovať sociálnymi dávkami. Takto len ďalej posilníme prerozdeľovanie a úlohu štátu v ekonomike. Nazvať celý tento systém inak ako nový zelený alebo klimatický socializmus znamená zatvárať si oči pred realitou. Skutočným výsledkom zeleného socializmu je energetická chudoba. Statky ako elektrina a teplo sa stávajú v spoločnosti, ktorá mala byť civilizačne ďalej, vzácnejšími a menej dostupnými. Tak vyspelosť a prosperita spravidla nevyzerá.

Problém druhý: národný socializmus

Na druhej strane silnie národný socializmus. Predstavy niektorých politikov, že svojim občanom politicky zaistia dostupné ceny a ochránia ich pred drahotou. Takto začal maďarský premiér Viktor Orbán, popredný európsky proponent národného socializmu (ktorý sám seba tiež označuje za konzervatívca), už pred rokom stropovať ceny benzínu a základných potravín. Výsledky sa práve dostavujú.

V Maďarsku nie je benzín a ceny po uvoľnení stropu letia prudko nahor. Inflácia pri potravinách je so 49 percentami najvyššia v celej Európe. Stalo sa, čo sa stať muselo. Keď Orbán nadiktoval obchodníkom ceny základných potravín, nenechali to len tak a prudko zdražili všetko ostatné. Pred Vianocami už začali tie základné potraviny chýbať, takže prišiel prídelový systém. Vajcia nie sú v mnohých obchodoch vôbec. Mlieka si pri jednej návšteve supermarketu môžete kúpiť liter. Maďari si zúfajú, že nemajú ani z čoho napiecť na Vianoce. To je výsledok národného socializmu, ktorý musel prísť.

Európa dostáva veľmi tvrdú lekciu, ako sa štátne zásahy do ekonomiky a slobodného trhu nevyplácajú. Aké neblahé majú následky. Zelený a národný socializmus vedú do rovnakej chudoby a nedostatku. Viktor Orbán a Frans Timmermans, ktorí si nemôžu prísť na meno, majú spoločného viac, ako si vedia pripustiť. Sú to kumpáni v novej socialistickej deštrukcii Európy, ktorá sa končí energetickou chudobou a jedlom na prídel.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.