Je preto dôležité, aby diskusia na platforme bola viac-menej vyvážená a vedenie firmy nenadržiavalo ani jednej strane. Napriek tomu nie je žiadnym veľkým tajomstvom, že firma sa postavila na stranu liberálnej ľavice.
To sa zmenilo s nástupom Elona Muska, síce sa zatiaľ nedá povedať, že by sa Twitter stal vyslovene pravicovou platformou, miliardár však sľubuje väčšiu vyváženosť a transparentnosť. Pustil preto pár vybraných novinárov do archívu internej komunikácie Twitteru a tí teraz vyťahujú na svetlo, ako prebiehalo rozhodovanie v najkontroverznejších momentoch. Konzervatívci tvrdia, že sa odhalilo veľké sprisahanie, progresivisti zase hovoria, že o nič nejde a všetko objavené sa už dávno vedelo.
Twitter Files
Pre tento projekt sa vžilo označenie Twitter Files, čo sa dá preložiť ako Twitterové dokumenty. Zatiaľ bolo vypustených päť vĺn, ktoré pokrývajú tri témy. Prvá sa venovala potlačeniu šírenia správy o laptope Huntera Bidena, druhá fungovanie moderovania obsahu a tretia až piata vlna pokrýva rozhodnutie zablokovať účet Donalda Trumpa.
Zaujímavá je aj trojica ľudí, ktorá získala k dokumentom prístup. Ani jedného z nich nemožno označiť za konzervatívca či pravičiara, ale zároveň ide o ľudí, ktorých súčasná ľavica nenávidí. Totiž o Matta Taibbiho, Bari Weissovú a Michaela Shellenbergera. Taibbi je až socialista, Weissová sa považuje za liberálku a Shellenberger je ekologický aktivista. Spája ich, že sa z nich stali kritici súčasnej progresívnej ľavice, čo sa neodpúšťa.
Zapojenie tejto trojice stačilo na odsúdenie celého projektu. V podstate kritici tvrdili, že sú nedôveryhodní. Na Twitteri (Kde inde?) zúrivo písali, že trojica robí „PR pre najbohatšieho muža na svete“. Zároveň sa však snažili svoje zistenia bagatelizovať a tvrdili, že neobjavili nič prekvapujúce. Napríklad Ben Collins, reportér televízie NBC, ktorý sa zaoberá dezinformáciami, pridal k reakcii emotikon zívajúceho panáčika.
Je pravda, že zverejnené informácie nepredstavujú druhú Watergate. Tvrdiť však, že je to len búrka v pohári vody, je tiež nepresné. Je to prinajmenšom fascinujúci obraz interného rozhodovacieho procesu vplyvnej spoločnosti. Tak ako je zaujímavé čítať po rokoch odtajnené vládne dokumenty, aj keď vieme, ako sa udalosť vyvinula, a máme dobrú predstavu, prečo sa tak stalo, je štúdium vnútorného fungovania Twitteru poučné aj pre niekoho, kto má o fungovaní nadnárodných spoločností len chabý prehľad.
Avšak zistenia vyplývajúce z Twitter Files možno zhrnúť do dvoch kategórií. Prvá je neprekvapivý objav, že vedenie spoločnosti je zložené z liberálov uzavretých do svojej bubliny, ktorí najskôr došli k nejakému riešeniu a až potom k nemu hľadali zdôvodnenie. To je v Twitter Files obsiahnuté celkom explicitne a všeobecne sa to tušilo, ale je pekné to mať potvrdené.
Druhým, oveľa závažnejším zistením, aj keď človek musí čítať ľahko medzi riadkami, je podozrenie, že fungovanie Twitteru ovplyvňujú vonkajšie organizácie vrátane politických strán a tajných služieb.
Čo ukrýval laptop
Dobre je to vidno práve na príklade sporu o laptope Huntera Bidena. Pred prezidentskými voľbami 2020 denník New York Post získal prístup k počítaču Bidena ml. Súbory pokrývali celé spektrum od trápnych (fotografie nahých prostitútok) až po možnú korupciu (korešpondencia o podozrivých zákazkách v Číne a na Ukrajine). Ľavica ich označila za ruské dezinformácie a Twitter obmedzil šírenie článku pomocou najdrastickejších metód určených pre extrémne prípady, ako je detská pornografia. Nebolo možné zdieľať odkaz na článok, ľudia nemohli posielať súkromné správy a Twitter zablokoval účty, ktoré sa ho pokúšali šíriť vrátane niektorých významných ľudí. Účet bol pozastavený napríklad Kayleigh McEnanyovej, vtedajšej hovorkyni Trumpovho Bieleho domu.
Twitter to odôvodnil tým, že údajne porušil zákaz zverejňovania materiálov získaných hekerským útokom. Problém bol v tom, že materiály z notebooku Huntera Bidena nezískal denník New York Post hekerským útokom, nenabúral sa do počítača na diaľku, ale získal ich od opravára notebookov, ktorému Biden ml. priniesol svoje zariadenie a už si ho nikdy nevyzdvihol. Okrem toho v minulosti došlo k zablokovaniu heknutého materiálu až po potvrdení zo strany úradov, že ide skutočne o heknutie. V prípade Hunterovho notebooku sa nič také neobjavilo.
Z dokumentov zverejnených Taibbim vyplýva, že vrcholní manažéri Twitteru si rýchlo uvedomili, že ich pozícia je neudržateľná, napriek tomu v nej z opatrnosti pokračovali a neustále sa zaklínali práve pravidlami proti hekovaniu.
Taibbi však zverejnil aj niekoľko informácií, ktoré poukazujú na zásahy zvonka do Twitteru. Po prvé, politické strany, republikáni aj demokrati, pravidelne upozorňovali Twitter na nevhodné tvíty, ktoré spoločnosť potom vymazávala. Taibbi tvrdí, že Twitter bol viac náchylný spolupracovať s demokratmi ako s republikánmi. Po druhé, sociálna sieť údajne dostala od federálnej polície varovanie, že sa pripravuje veľký hekerský útok. Ide o prvý náznak toho, že sa bezpečnostné služby v okolí Twitteru pohybovali.
Krátko po zverejnení tejto prvej vlny prišiel Musk s ďalším výbušným oznámením. Z hodiny na hodinu vyhodil Jima Bakera, právnickú dvojku Twitteru. Zistil totiž, že bez jeho vedomia filtroval, ktoré dokumenty odovzdať novinárom. Kým nastúpil do Twitteru, pôsobil Baker ako hlavný právnik FBI.
Tieňový zákaz
Druhá vlna, ktorú rozpracovala Bari Weissová a zaoberá sa spôsobom moderovania obsahu, je z hľadiska interpretácie pravdepodobne najkontroverznejšia. Zameriava sa totiž na takzvanú prax shadowbanningu alebo tieňového zákazu. Kritici Twitteru tvrdia, že Weissovej práca usvedčuje Twitter z klamstva, pretože už roky tvrdí, že žiadne tieňové zakazovanie nepraktizuje. Na druhej strane odporcovia Weissovej a spol. tvrdia, že neprišla s ničím novým a všetko je už dávno známe. Hlavným problémom je vymedzenie pojmu shadowbanning. Twitter ho definuje ako situáciu, keď obmedzí funkcie účtu do takej miery, že ho nemôže vidieť nikto okrem vlastníka.
Bežne je však shadowbanning chápaný ako situácia, keď sociálna sieť obmedzí dosah vašich príspevkov, nezobrazujú sa ostatným, sú nízko vo vyhľadávaní, ale je možné ich stále zobraziť. To Twitter preukázateľne robil. Dokonca to verejne priznával. Odtiaľ pramení posmech kritikov Weissovej, že na nič nové neprišla. Naozaj možno nájsť články z roku 2018, keď Twitter oznámil, že bude manipulovať so zverejňovaním obsahu svojich používateľov s cieľom riadiť diskusiu. Dá sa to nájsť v používateľských podmienkach Twitteru, ktoré ale zrejme nikto nečítal. Zároveň to však nie je nič, čím by sa Twitter chválil, a pri neustálom opakovaní, že žiadny shadowbanning neprevádzkuje, je celkom jasné, že počítal s tým, že verejnosť to pochopí inak, ako to firma myslela.
Potom je tu ešte jedna drobnosť. Tieňový zákaz bol zväčša zameraný len na jednu časť politického spektra, keďže hlavné vedenie sa celkom otvorene postavilo na stranu demokratov.
Dobre to ilustrujú posledné tri vlny Twitter Files. Potvrdzujú čoraz silnejúcu snahu obmedziť Trumpov účet. Hlavnú úlohu v tom hralo zopár ľudí, hlavne Vijaya Gaddeová, šéfka právneho oddelenia Twitteru, a Yoel Roth, hlava oddelenia pre dôveru a bezpečnosť, slúžiaca de facto ako hlavný cenzor. Zaujímavé je, že do týchto diskusií bol minimálne zapojený Jack Dorsey, zakladateľ Twitteru a v tom čase jeho šéf. Ak sa už do nich zapojil, pôsobil ako brzda a podliehal až všeobecnému tlaku.
Pri snahe zakázať Trumpa musel Twitter riešiť dva problémy. Po prvé, s oficiálnou politikou, že hlavy štátov, vlády a iní významní politici majú oveľa väčšiu voľnosť ako bežní smrteľníci, pretože ich výroky sú dôležité pre spoločenskú diskusiu. Keď napríklad iránsky vodca Chameneí na Twitteri napísal, že Izrael je „rakovinový nádor“, ktorý treba „odstrániť a zničiť“, Twitter proti nemu nezasiahol.
Druhým problémom bolo, že Trumpove tvíty neporušovali pravidlá Twitteru. Napriek tomu asi 300 zamestnancov Twitteru podpísalo list, v ktorom vyzývajú Dorseyho, aby Trumpa zakázal; Roth bol zrejme tiež nespokojný. Nakoniec sa tím Twitteru priklonil k Trumpovmu tweetu: „7 500 000 veľkých amerických vlastencov, ktorí volili mňa, Ameriku na prvom mieste a snahu urobiť Ameriku opäť veľkou, bude mať obrovský hlas aj v ďalekej budúcnosti. V žiadnom prípade sa s nimi nebude zaobchádzať neúctivo alebo nespravodlivo!!!“ Najskôr zhodnotil, že neporušuje pravidlá, keďže zjavne hovoril o Trumpových voličoch. Potom však prišiel s formuláciou, že slovné spojenie „americkí vlastenci“ je zakódovaným odkazom na rabujúcich, ktorí vtrhli do Kapitolu, a teda je „oslavou násilia“. Dorsey nakoniec podľahol tlaku a na Trumpov zákaz prikývol.
Twitter Files teda hlavne ukazujú, ako sa firma premenila na ideologický projekt, ktorý postupne odhodil všetky zábrany, ktoré mali zabezpečiť, že nebude nikomu nadržiavať. Je to varovanie pre ostatné spoločnosti, ktoré nechcú prísť o dôveryhodnosť. Pravdepodobnejšie je to však ukážka, ako to v týchto firmách už dávno chodí.
Nakoniec treba spomenúť, že Roth a ďalší vysokí manažéri Twitteru sa pravidelne schádzali so zástupcami bezpečnostnej komunity. Roth sa tým na interných četoch celkom nepokryte chváli. Znovu sa tu teda objavuje otázka štátneho zasahovania do chodu Twitteru. Celá záležitosť už balansuje na hrane americkej ústavy. Twitter si môže cenzurovať, koho chce, vládnu cenzúru však vyslovene zakazuje prvý dodatok ústavy.
Muskov príchod na čelo Twitteru pravdepodobne príliš nezmení moderovanie obsahu. Musk uplatňuje svoje zásady pomerne selektívne. Má to však dvojakú výhodu. Po prvé, je jasné, kto je zodpovedný. Predtým to bol v podstate tajný kamarát. Musk sľubuje transparentnosť a vysvetlenie svojich krokov a zatiaľ sa toho drží. Snaha zosmiešniť Twitter Files ako veľké nič je predovšetkým ďalším prejavom hnevu progresívnej ľavice, ktorá stratila kontrolu nad svojou obľúbenou hračkou.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.