Keď bola na prelome rokov 2020 a 2021 najvážnejšia vlna koronavírusovej infekcie, hlavným argumentom „zatváračov“ bola vysoká nadúmrtnosť oproti predchádzajúcim rokom.
Napríklad český profesor Jan Konvalinka v marci 2021 v jednom rozhovore zdôraznil, že toto alarmujúce číslo „vôbec nesúvisí so žiadnou diagnózou“, nedá sa teda vysvetliť inak ako pôsobením vírusu. Je to čiastočne zavádzajúca formulácia, pretože sa v nej stráca to, že veľa z mŕtvych má na svedomí zanedbaná primárna starostlivosť.
Európska únia ako celok, čítame na stránkach Eurostatu výňatok z textu, ktorý celý uverejnia až po novom roku, zaznamenala v októbri nadúmrtnosť 10 percent. Číslo sa porovnáva s priemerom mŕtvych v rokoch 2016 až 2019, vždy v danom mesiaci. Keby sa počítala iba takzvaná vyspelá, teda ani východná, ani južná, ale stredozápadná Európa, boli by aktuálne čísla výrazne dramatickejšie. Smutným rekordérom mesiaca október je Nemecko s nadúmrtnosťou na úrovni 23 percent [na Slovensku to bolo 2,1 percenta a v Česku 8,1 percenta, pozn. red.].
Ak počítame desať mesiacov tohto roka, Nemecko dosahuje 11-percentnú nadúmrtnosť. Švédsko, to Švédsko, ktorého odmietnutie hrať so zvyškom „vyspelého sveta“ lockdowny vtedy vyvolalo zdesenie a prepočty o masakroch, ktoré krajinu čakajú, je na 2,5 percenta.