Ostatné zasadanie Európskej centrálnej banky zaskočilo trhy. Nečakané jastrabie tóny z holubníka tejto banky viedli k skokovitému rastu úrokov na štátnom dlhu neprieč eurozónou. Tak na talianskom dlhovom odpade, ako aj na nemeckom etalóne kvality v podobe tamojších bondov.
„Rada guvernérov rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov a na základe výraznej revízie inflačného výhľadu smerom nahor očakáva ich ďalšie zvýšenie. Rada guvernérov predovšetkým usudzuje, že úrokové sadzby sa budú musieť ešte výrazne a stabilným tempom zvyšovať, aby dosiahli dostatočne reštriktívnu úroveň, ktorá zabezpečí včasný návrat inflácie na úroveň 2 percent strednodobého cieľa. Prekvapivý obrat vo vnímaní problému inflácie,“ píše sa v tlačovej správe zo zasadania.
Kým v prípade americkej centrálnej banky Fed je to už takmer rok, čo jej predstavitelia priznali svoju vinu na „prestrelených“ cenách a začali aktívne bojovať s infláciou. V ECB doteraz ukazovali prstami na všetkých ostatných, len nie na seba. Za infláciu mohla klimatická kríza, zatepľovanie, zníženie DPH, obedy zadarmo, Putin a jeho vojna, ceny energií. Všetci, len nie štátna inštitúcia zodpovedná za cenovú infláciu – centrálna banka, ktorá vo veľkom monetizovala dlhy vlád členských krajín eurozóny.