Jastraby v holubníku? Štáty v posledných rokoch rozhadzovali, akoby neexistoval zajtrajšok

„Rada guvernérov rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov a na základe výraznej revízie inflačného výhľadu smerom nahor očakáva ich ďalšie zvýšenie. Rada guvernérov predovšetkým usudzuje, že úrokové sadzby sa budú musieť ešte výrazne a stabilným tempom zvyšovať, aby dosiahli dostatočne reštriktívnu úroveň, ktorá zabezpečí včasný návrat inflácie na úroveň 2 percent strednodobého cieľa. Prekvapivý obrat vo vnímaní problému inflácie,“ píše sa v tlačovej správe zo zasadania.

Kým v prípade americkej centrálnej banky Fed je to už takmer rok, čo jej predstavitelia priznali svoju vinu na „prestrelených“ cenách a začali aktívne bojovať s infláciou. V ECB doteraz ukazovali prstami na všetkých ostatných, len nie na seba. Za infláciu mohla klimatická kríza, zatepľovanie, zníženie DPH, obedy zadarmo, Putin a jeho vojna, ceny energií. Všetci, len nie štátna inštitúcia zodpovedná za cenovú infláciu – centrálna banka, ktorá vo veľkom monetizovala dlhy vlád členských krajín eurozóny.

Hlavy v piesku vedenia ECB nepomohli, inflácia sa sama nevyriešila. Dnes je v eurozóne už o 3 percentuálne body vyššia než v USA. Rétorika sa preto na poslednom zasadaní otočila. Samotná ECB už predpovedá aj jadrovú infláciu, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, v roku 2023 na šokujúcej úrovni 4,2 percenta. To je viac ako dvojnásobok cieľa centrálnej banky. Prekvapivé vytriezvenie u ekonómov ECB, ktorí doteraz na každú otázku ohľadom budúcnosti svorne a bez rozmyslenia predpovedali dve percentá.

Šéfka ECB Christine Lagardeová po zasadaní otvorene hovorila o ďalšom zdvíhaní základného úroku „tempom 50 bázických bodov po určitú dobu“. Zatiaľ sú to len slová. Tým z úst centrálnych bankárov by nemal slepo veriť nik. Sú totiž len (monetárnou) politikou.