Mikuláš Schneider Trnavský nad ňou ohŕňal nosom a Tomáš Janovic ju odkresťančil. Príbeh Tichej noci, najkrajšej vianočnej piesne

Medzi najznámejšie slovenské vianočné koledy patria už piesne z prvého tlačeného katolíckeho spevníka Cantus Catholici (1655) – Narodil sa Kristus Pán (JKS 44), Čas radosti, veselosti (JKS 40) alebo o niečo mladšie piesne z rukopisov františkána Juraja Pavlína Bajana (1721 – 1792). Všetky zhromaždil Mikuláš Schneider Trnavský (1881 – 1958) vo svojom Jednotnom katolíckom spevníku (1937). Je však známe, že so zaradením dnes jednoznačne najznámejšej koledy Tichá noc, svätá noc otáľal, nakoniec ju však zaradil a dnes ju nájdeme v spevníku pod číslom 88.

Dôvody Schneiderových antipatií k piesni bolo viacero. Už vtedajšia internacionálnosť a neslovenskosť, respektíve neslovanskosť. Napokon však Spolok sv. Vojtecha rozhodol, že Tichá noc, svätá noc musí byť súčasťou novovznikajúceho spevníka. Úpravou textu bol poverený pracovník Spolku, málo známy a v kontexte modernej slovenskej poézie opomenuteľný básnik Ladislav Hohoš (1907 – 1983). Jeho text sa dodnes spieva v chrámoch na konci vianočných bohoslužieb a aj slovenskí speváci ho interpretujú v rámci svojich vianočných albumov (Pavol Habera, Mária Čírová a ďalší).

Nie je to však prvý a vonkoncom nie jediný slovenský text svetoznámej koledy. Ako je všeobecne známe, pieseň vznikla v roku 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu. Paradoxne, do našich končín sa dostala až začiatkom 20. storočia – a to cez more. Do slovenských rodín ju spolu s kávou a inými novinkami priniesli amerikáni – navrátilci z prác v USA. V tomto multikultúrnom prostredí vznikol pravdepodobne prvý slovenský text Tichej noci, ktorý sa nám dodnes zachoval vďaka nahrávke Andreja Peláka z októbra 1924, možno si ju vypočuť tu.

Text piesne má silný kristologický rozmer. V porovnaní s nemeckým originálom a anglickou verziou v ňom absentuje zmienka o pastieroch: