Mikuláš Schneider Trnavský nad ňou ohŕňal nosom a Tomáš Janovic ju odkresťančil. Príbeh Tichej noci, najkrajšej vianočnej piesne

Medzi najznámejšie slovenské vianočné koledy patria už piesne z prvého tlačeného katolíckeho spevníka Cantus Catholici (1655) – Narodil sa Kristus Pán (JKS 44), Čas radosti, veselosti (JKS 40) alebo o niečo mladšie piesne z rukopisov františkána Juraja Pavlína Bajana (1721 – 1792). Všetky zhromaždil Mikuláš Schneider Trnavský (1881 – 1958) vo svojom Jednotnom katolíckom spevníku (1937). Je však známe, že so zaradením dnes jednoznačne najznámejšej koledy Tichá noc, svätá noc otáľal, nakoniec ju však zaradil a dnes ju nájdeme v spevníku pod číslom 88.

Dôvody Schneiderových antipatií k piesni bolo viacero. Už vtedajšia internacionálnosť a neslovenskosť, respektíve neslovanskosť. Napokon však Spolok sv. Vojtecha rozhodol, že Tichá noc, svätá noc musí byť súčasťou novovznikajúceho spevníka. Úpravou textu bol poverený pracovník Spolku, málo známy a v kontexte modernej slovenskej poézie opomenuteľný básnik Ladislav Hohoš (1907 – 1983). Jeho text sa dodnes spieva v chrámoch na konci vianočných bohoslužieb a aj slovenskí speváci ho interpretujú v rámci svojich vianočných albumov (Pavol Habera, Mária Čírová a ďalší).

Nie je to však prvý a vonkoncom nie jediný slovenský text svetoznámej koledy. Ako je všeobecne známe, pieseň vznikla v roku 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu. Paradoxne, do našich končín sa dostala až začiatkom 20. storočia – a to cez more. Do slovenských rodín ju spolu s kávou a inými novinkami priniesli amerikáni – navrátilci z prác v USA. V tomto multikultúrnom prostredí vznikol pravdepodobne prvý slovenský text Tichej noci, ktorý sa nám dodnes zachoval vďaka nahrávke Andreja Peláka z októbra 1924, možno si ju vypočuť tu.

Text piesne má silný kristologický rozmer. V porovnaní s nemeckým originálom a anglickou verziou v ňom absentuje zmienka o pastieroch:

Svätá noc, divná noc,

svätý div, všetko spí,

len presvätá rodina,

stráži Božského Syna,

v maštaľke betlehemskej,

v maštaľke podobnej.

Tichá noc, pokojná noc,

prišla k nám božská moc,

narodil sa Spasiteľ,

nás hriešnych Vykupiteľ,

Ježiš Kristus, Syn boží,

Ježiš, Kráľ nebeský.

Tichá noc, opojná noc,

prišla k nám božská moc,

sláva Bohu na nebi,

pokoj ľuďom na zemi,

narodil sa Mesiáš,

ľúbený Mesiáš.

Zrejme rovnaký text bol nahratý aj v septembri 1926 spevákom I. V. Tatalom. V spevníku pre slovenských evanjelikov vydanom v Liptovskom Mikuláši sa už v roku 1914 objavuje český text, ktorého autorom je Čeněk Dušek. Jeho poslovenčená verzia vyšla prvýkrát na gramoplatni v roku 1938, teda takmer súbežne s Jednotným katolíckym spevníkom, ktorý je dodnes nositeľom “kodifikovanej“ verzie slovenského textu. Text nahrávky z roku 1938 je nasledovný:

Tichá noc, svätá noc,

zaspal ľud, vládne kľud.

Srdce tvoje tam v Betleheme bdie,

za hviezd svitu pri jasličkách tlie,

kde malé Dieťatko spí,

kde malé Dieťatko spí.

Tichá noc, svätá noc,

anjel sa zjavil, hľa,

aleluja, zajasal,

pastierom zvesť prinášal,

Spasiteľ zrodil sa nám,

Spasiteľ zrodil sa nám.

Nahrávka je dostupná tu:

Tento text bol v slovenských rodinách mimoriadne rozšírený od konca 30. až do začiatku 50. rokov, keď znela z rádia nahrávka Janka Blaha. V kostoloch sa však od vydania Jednotného katolíckeho spevníka spieval dnes známy text.

Kultúra takzvaného socialistického realizmu prísne zavrhla všetky slovenské koledy s textami o narodení Spasiteľa. Preferovali sa piesne o valachoch, pastieroch, prípadne prvé verše niektorých kolied, v ktorých sa narodenie Mesiáša spomína až v nasledujúcich strofách. Z tohto pohľadu boli ideologicky bezchybné niektoré strofy kolied Nesiem Vám noviny, Do hory do lesa valasi a tak ďalej. Nič, čo by pripomínalo podstatu Vianoc, sa objaviť nemohlo. Ako sme uviedli, v slovenskom kontexte poznáme do roku 1948 minimálne tri textové verzie, pričom výskyt nežiaducej lexiky Kristus, Spasiteľ, Mesiáš, Vykupiteľ je v tejto kolede v porovnaní s ostatnými ľudovými koledami ešte explicitnejší. Preto sa na viac ako 20 rokov táto vianočná pieseň úplne vytratila z rozhlasu či televízie. Až v roku 1969 ponúkol textár Tomáš Janovic nový, moderný a “odkresťančený“ text:

Tichá noc, svätá noc,

všetko spí, všetko sní,

krídlo anjela hladká mi tvár,

tíško sneh padá, nebeský dar,

celý kraj sladko spí, sní,

v anjelskom páperí sní.

Tichá noc, svätá noc,

z našich dvier dýcha mier,

viem, že zmizne raz bolesť a zášť,

nádej dvíha svoj strhnutý plášť,

celý kraj ticho sní, spí,

o dlani láskavej sní.

Tichá noc, svätá noc,

z našich pier dýcha mier,

viem, že zmizne raz bolesť a zášť,

nádej dvíha svoj strhnutý plášť,

celý kraj ticho sní, spí,

o nebi láskavom sní.

Pieseň na prelome 60. a 70. rokov mala v tejto textovej podobe v repertoári Zora Kolínska a Marcela Laiferová. Všeobecnej obľube nového textu neprišlo. Ešte jeden pokus učinila speváčka a rozhlasová redaktorka Darina Laščiaková. Pieseň v roku 1973 nahrala s veľkým sláčikovým orchestrom a zborom. Pod textom je podpísaná Oľga Slivková. Už prívlastok svätá je tu nahradený adjektívom vzácna:

Tichá noc, vzácna noc,

letí ňou anjel snov,

vyšla hviezda nad hory nemé,

v bielych zábeľoch salaš biele,

zem striebrom prijatia volá,

posolstvo lásky čaká.

Tichá noc, vzácna noc,

vľúdny hlas volá nás,

pieseň zázračná mesto budí,

túžbou napĺňa srdcia ľudí,

čierny tieň zloby ruší

mier vracia ľudskej duši.

Tichá noc v tejto podobe znela z rozhlasu v rokoch 1973 – 1989. Z dnešného pohľadu možno hodnotiť tieto dve iniciatívy o vytvorenie svetskej verzie Tichej noci dvojako. Jednak ako dehonestáciu a sprofanovanie najznámejšej kresťanskej koledy, no na druhej strane Gruberova pieseň je jednoduchá pieseň, ktorá vďaka jej zameraniu a schopnosti rezonovať v ľuďoch na celom svete, má obrovskú výpovednú silu. Jej melódia aj bez textu vyvoláva asociácie jednoznačne súvisiace s vianočným kresťanským posolstvom. Jej inovovanú, citlivo prebásnenú a civilnejšiu podobu bolo možno bez väčších obáv zaradiť aj do bežne vysielaného prúdu iných piesní. Z tohto pohľadu teda v danej situácii mala aj svoju pozitívnu vlastnosť – schopnosť pripomínať vianočné obdobie. Po roku 1989 Darina Laščiaková nahrala Tichú noc s textom, ktorý budeme spievať i tieto Vianoce. Protikladom je Tichá noc Karla Gotta z roku 1969. Iba ten mohol spievať: „Tichá noc, přesvatá noc, …. v městě Betlémě Bůh zrozen dnes, z lásky se člověkem stal, z lásky se člověkem stal“. Bolo to v albume Vánoce ve zlaté Praze.

Genéza najpopulárnejšej vianočnej piesne v slovenskom kontexte je vlastne slovenským príbehom 20. storočia. Od príchodu z Ameriky do rodného kraja cez obdobie socializmu k dnešnému ukotveniu v intenciách adekvátneho textu, ktorý má svoje miesto v zástupe prekladu do viac ako 300 jazykov sveta.