Mikuláš Schneider Trnavský nad ňou ohŕňal nosom a Tomáš Janovic ju odkresťančil. Príbeh Tichej noci, najkrajšej vianočnej piesne

Viete o tom, že Tichá noc sa k nám nedostala z Nemecka, ale až z Ameriky? A že jej text sa viackrát menil? Príbeh najkrajšej vianočnej piesne približuje Peter Tollarovič.

Kompanek Ilustračné foto: Vladimír Kompánek: Mrazivá noc (1985)

Medzi najznámejšie slovenské vianočné koledy patria už piesne z prvého tlačeného katolíckeho spevníka Cantus Catholici (1655) – Narodil sa Kristus Pán (JKS 44), Čas radosti, veselosti (JKS 40) alebo o niečo mladšie piesne z rukopisov františkána Juraja Pavlína Bajana (1721 – 1792). Všetky zhromaždil Mikuláš Schneider Trnavský (1881 – 1958) vo svojom Jednotnom katolíckom spevníku (1937). Je však známe, že so zaradením dnes jednoznačne najznámejšej koledy Tichá noc, svätá noc otáľal, nakoniec ju však zaradil a dnes ju nájdeme v spevníku pod číslom 88.

Dôvody Schneiderových antipatií k piesni bolo viacero. Už vtedajšia internacionálnosť a neslovenskosť, respektíve neslovanskosť. Napokon však Spolok sv. Vojtecha rozhodol, že Tichá noc, svätá noc musí byť súčasťou novovznikajúceho spevníka. Úpravou textu bol poverený pracovník Spolku, málo známy a v kontexte modernej slovenskej poézie opomenuteľný básnik Ladislav Hohoš (1907 – 1983). Jeho text sa dodnes spieva v chrámoch na konci vianočných bohoslužieb a aj slovenskí speváci ho interpretujú v rámci svojich vianočných albumov (Pavol Habera, Mária Čírová a ďalší).


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.