Čoho sa slovenskí evanjelici obávali pred 30 rokmi
Idea samostatného Slovenska bola do veľkej miery inšpirovaná slovenskými evanjelikmi z 19. storočia. A predsa mali evanjelici na začiatku 90. rokov obavy, ako sa vyprofiluje suverénne Slovensko. O obavách spred 30 rokov, ale aj o tom, čo sa s nimi stalo, píše generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. Ivan Eľko.
Untitled_Artwork 38
Ilustrácia Vlado Palša.
Táto úvaha nebude hodnotením politického, ekonomického, spoločenského ani duchovného a morálneho vývoja Slovenskej republiky po 1. januári 1993 až dodnes. Aj keď si uvedomujem, že práve z prostredia cirkví by mohlo pochádzať mnoho zaujímavých pohľadov, cenných pre inžinierov verejného života nášho štátu. To predovšetkým kvôli tomu, že cirkvi sú prítomné všade. Majú svoje farnosti a zbory aj v tých najodľahlejších dolinách a najzapadnutejších regiónoch. Neodchádzajú odtiaľ, sú tam stále prítomné. Solidárne nesú s ľuďmi ich údel. Sú živými svedkami civilizačného vývoja, no, žiaľ, i úpadku. Vedeli by vyhodnotiť efektivitu mnohých politík, trendov a reforiem. Toto by bolo úplne inou, zvláštnou témou.
Vo svojej úvahe by som sa rád zameral na to, čo sa odohralo v čase medzi Nežnou revolúciou a 1. januárom 1993 v prostredí Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Nerobím si nároky na úplnosť pohľadu, ale myslím, že základná pointa nezostane nevystihnutá.