Preskočiť na obsah
EkonomikaEnergetika

Jadro nie je budúcnosť, spaľujme uhlie. Čo zostalo Nemcom z iracionálnych zelených snov?

Začiatok ruskej invázie na Ukrajinu odštartoval v Nemecku nečakané a nepríjemné vytriezvenie z plánu vystavať ekonomiku na dlhodobo lacnom plyne z Ruska. Ten mal hrať hlavnú úlohu počas bezemisnej transformácie, keď sa Nemci rozhodli odstrihnúť sa od uhlia aj jadra. Prevádzka jadrových reaktorov v Nemecku, zdá sa, je takmer definitívne na konci, pretože podľa súčasnej vládnej koalície nejde o zdroj budúcnosti, pri uhlí je však situácia diametrálne opačná.

Nemecká tepelná elektráreň Mehrum neďaleko Hannoveru. Foto: TASR/AP

Nemecká tepelná elektráreň Mehrum neďaleko Hannoveru. Foto: TASR/AP

Publikované: 

Produkcia hnedého uhlia mala v Nemecku významnú hospodársku tradíciu a uhoľné regióny v Severnom Porýní-Vestfálsku kedysi tvorili chrbticu nemeckého ťažkého priemyslu. Berlín sa však už v januári 2020 rozhodol stať sa prvou krajinou, ktorá sa zbaví energie z jadra aj z uhlia. Tento krok však prehodnotil kvôli prudkému nárastu ceny plynu. Lacný ruský plyn mal pritom počas príklonu k obnoviteľným energiám podľa pôvodného nemeckého plánu Energiewende zásadne pomôcť.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.