Jadro nie je budúcnosť, spaľujme uhlie. Čo zostalo Nemcom z iracionálnych zelených snov?

Produkcia hnedého uhlia mala v Nemecku významnú hospodársku tradíciu a uhoľné regióny v Severnom Porýní-Vestfálsku kedysi tvorili chrbticu nemeckého ťažkého priemyslu. Berlín sa však už v januári 2020 rozhodol stať sa prvou krajinou, ktorá sa zbaví energie z jadra aj z uhlia. Tento krok však prehodnotil kvôli prudkému nárastu ceny plynu. Lacný ruský plyn mal pritom počas príklonu k obnoviteľným energiám podľa pôvodného nemeckého plánu Energiewende zásadne pomôcť.

Rýchle zelené ambície tak museli Nemci odsunúť nabok a objem spaľovaného uhlia na výrobu elektriny výrazne zvýšiť. Hoci vývoj mal byť opačný, v uplynulom roku sa v Nemecku spotrebovalo najviac uhlia za posledných šesť rokov, ako informuje Bloomberg. To je v porovnaní s rokom 2021 viac ako trinásťpercentný nárast.

Pôvodne chceli Nemci od uhlia definitívne ustúpiť v roku 2038, vzhľadom na tlak vládnych Zelených sa však termín posunul už na rok 2030. Podľa kabinetu Olafa Scholza ale „nič nie je stratené“ a spomínaný rok je stále realitou. „V tejto krízovej dobe je najdôležitejšie to, že sme boli v roku 2022 schopní ekonomiku odpútať od ruského plynu a výrazne znížiť spotrebu energie,“ je presvedčené tamojšie ministerstvo hospodárstva.

Čiastočná reflexia situácie zaznieva aj z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). „Snažíme sa dodržiavať naše klimatické ciele, keď sa ale musíme rozhodnúť, či znižovať uhlíkové emisie, alebo mať elektrinu na svietenie, rozhodneme sa pre druhú možnosť,“ vyjadril sa Carlos Alvarez, energetický analytik zo spomínanej agentúry.

Kríza jadrových reaktorov vo Francúzsku, kde jadro tvorí hlavnú energetickú zložku a kde je podstatná časť reaktorov kvôli technickým problémom stále odstavená, spôsobila, že Francúzi sa predtým nemysliteľne stali dovozcami elektriny. A to práve z Nemecka. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo Nemci potrebujú zvýšiť produkciu elektriny a uspokojiť sa so zatracovaným uhlím.

Aj napriek tomu, že Európska komisia aspoň čiastočne zaradila v rámci taxonómie jadro medzi takzvané zelené investície, Nemci sa výrobu elektriny z neho rozhodli iracionálne opustiť a hovoria o ňom ako o nebezpečnom a nespoľahlivom zdroji. A ten nepatrí do budúcnosti. Tri zostávajúce jadrové elektrárne malo Nemecko podľa pôvodných plánov odstaviť do konca roku 2022. Na jeseň sa však Berlín rozhodol predĺžiť kvôli energetickej kríze ich prevádzku do apríla tohto roku. A objavujú sa aj niektoré vysvetlenia, prečo Nemci radšej uprednostnili uhlie pred jadrom.

„V Nemecku sa určite objavujú racionálne návrhy ako odklad zatvorenia tých posledných atómových elektrární. Rastie podpora jadra. Celkový étos je ale iný. S hrôzou sledujem, že oni tú energetickú krízu berú ako príležitosť, ako zrýchliť bezuhlíkovú transformáciu. Im vôbec neprekáža, že sa teraz vo veľkom spaľuje uhlie. Pretože za každú tonu uhlia, ktorá sa spotrebuje namiesto plynu, sa odvedie z emisných kvót obrovská suma do fondu na ekologické projekty. Oni sa teraz stali priateľmi uhlia. Nechcú atómové elektrárne, pretože z nich sa neplatia emisné kvóty, takže sa nebudú plniť fondy na ekologické projekty. V Nemecku je v obrovskom rozsahu nainvestované do zelenej transformácie. Je to útek vpred. Oni na to používajú špeciálny pojem Fluchtmodus. Majú tam teraz úplne nové profesie, napríklad klimaekonóm. Nemci idú štýlom máš za chrbtom nebezpečenstvo? Tak pridaj,“ uviedol vlani v Salóne Echa bývalý zástupca českého veľvyslanca v Berlíne Jan Sechter.