Pád Európy či nový zelený socializmus. Aké sú ekonomické fenomény roku 2023
Rok 2022 sa vysmial do očí všetkým, ktorí sa pred jeho začiatkom hádali, čo sa v ňom stane. Bol to v mnohých ohľadoch najťažší rok v Európe od pádu železnej opony v roku 1989.
Emmanuel Macron a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Emmanuel Macron a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Svojimi spoločenskými následkami a zmenou kurzu bol výrazne tvrdší ako rok 2008 a to, čo nasledovalo po ňom. Český europoslanec Alexander Vondra pred pár rokmi spomínal, ako prednášal študentom na letnej škole v britskom Cambridgei. Na začiatku sa ich spýtal, či považujú za prelomový rok 1989 alebo 2008. Z pohľadu krajiny, v ktorej rok 1989 úplne zmenil spoločenský systém a smerovanie, banálna otázka. Takto to však vnímalo práve iba tých pár študentov z postkomunistických krajín. Všetci zo západnej Európy považovali za väčší zlom rok 2008.
Z rôznych príčin. Vlna podvodov a maskovania podvodov vo veľkých finančných inštitúciách, ktorá vyvrcholila hypotekárnou krízou a v Európe následnou krízou eura a štátnych dlhov, otriasla dôverou mnohých ľudí v kapitalizmus, slobodný trh a v globalizáciu. V tom istom roku sa začína vojna medzi Gruzínskom a Ruskom. Scenár v niektorých ohľadoch pripomína to, čo sa potom odohrá v rokoch 2014 a 2022 na Ukrajine. Hoci rozsah je úplne neporovnateľný.