Opice už nezarábajú

Achillova päta prehnaného trhového optimizmu bola zrejmá už vtedy:„Novovytvorené peniaze z centrálnych bankách zrejme v cenách akcií už dávno sú. A nielen tie existujúce, ale aj tie sľúbené. Čo v cenách ešte úplne zapracované byť nemusí, sú prípadné prekvapenia v rozsahu a trvaní cenovej inflácie, ktorú peňažná inflácia priniesla… Firmy, ktoré majú dostatočnú trhovú silu prenášať rastúce ceny vstupov do cien svojich produktov a služieb, majú zatiaľ ruky nad hlavou. Dopyt po ich produktoch podporili fiškálne stimuly v podobe šekov od vlády pre širokú populáciu… Tlačenie nových peňazí bude naďalej tlačiť hore aj akcie.

Ale ak cenová inflácia zostane dlhšie, než je dočasný, prechodný konsenzus, budú rásť úroky. No centrálne banky predsa teraz nebudú dvíhať úroky. Pomysleli si viacerí z vás. Nie je to zaujímavé, ako nám pri tejto najdôležitejšej cene v ekonomike okamžite napadne štátna plánovacia komisia? Ak budú pokračovať inflačné prekvapenia, zmenia sa inflačné očakávania a úroky porastú bez ohľadu na to, čo si myslia v štátnom centre. A vyššie úroky predstavujú protivietor nielen na dlhopisových, ale aj na akciových trhoch.“