Predčasné voľby na Slovensku sú ako zajac, ktorého dnes naháňa celý húf poľovníkov, väčšina z nich má však slepé náboje, takže zajacovi sa asi podarí utiecť. Píše Marek Maďarič.
Hoci referendum o predčasných voľbách silno zaváňa odskúšanou opozičnou agendou pre mobilizáciu voličov, postupne sa stalo aj možným prostriedkom na odstránenie reálneho, takpovediac nadčasového politického problému. Pripomeňme totiž, že Ústavný súd z iniciatívy pani prezidentky vyriekol, že súčasné znenie ústavy neumožňuje skrátenie volebného obdobia referendom alebo poslancami. Môžeme sa pousmiať, že týmto výrokom platonicky spochybnil niekoľké predčasné voľby konané v minulosti aj s ich dôsledkami a zároveň s ľútosťou dodať, že súd si neosvojil názor, že práve nimi mohla byť založená ústavná zvyklosť.
Predčasné voľby nie sú vôbec zriedkavým javom v mnohých demokratických štátoch, keďže majú svoju logiku a potrebnosť v prípade, že vláda stratí väčšinovú podporu v parlamente. Preto je vážnou chybou nášho ústavného systému (ak dáme nabok zložitý a politicky riskantný proces rozpustenia parlamentu prezidentkou), že samotní poslanci, garanti vládnutia, nemajú možnosť skrátiť si funkčné obdobie ani v prípade vážnej ústavnej krízy. A tak, nech by sa dialo čokoľvek, hoci by vláda bola úplne nevládna a všetci poslanci miesto prijímania zákonov by vysýpali jeden druhému na hlavu injekčné striekačky a vystreľovali farbené konfety či inak preukazovali svoju duševnú nespôsobilosť zastupovať voličov, pokiaľ by inak formálne chodili do práce, museli by sme takéto divadlo alebo nemohúcnosť strpieť vždy celé štyri roky.