Amerika tvrdo valcuje upadajúcu Európu. Starý kontinent zaostáva najmä v digitálnej revolúcii

V prvej desiatke najhodnotnejších firiem sú iba tie americké. S jedinou výnimkou. Na druhú priečku za vedúci Apple sa dostala saudská ropná spoločnosť Saudi Aramco, čo nie je pri rastúcich cenách ropy a všeobecne energií zasa až také prekvapivé. Ďalších osem priečok obsadili len americké firmy. Microsoft, Alphabet, Amazon, Berkshire Hathaway, UnitedHealth, Johnson a Johnson, Exxon Mobile a Visa.

Ide najmä o technologické spoločnosti, ťahúňov digitálnej revolúcie, v ktorej nie je Európa schopná s Amerikou držať krok. Práve tu sa najviac prejavuje jej úpadok. Lenže prvá desiatka nie sú výhradne technológie. Patria do nej aj americké financie, energetika alebo farmácia.

Európsky úpadok je ale ešte viac vidieť na prvej stovke. Pred finančnou krízou roku 2008 sa do nej presadilo 46 firiem, vlani už len 15. Najvyššie sa na pätnástu priečku na svete vyšvihla francúzska skupina Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH). Jej majiteľ Bernard Arnault sa vďaka tomu stal najbohatším mužom planéty, keď predstihol Elona Muska, ktorého Tesla stratila na hodnote. Z Francúzska dominovali aj spoločnosti L’Oréal, Hermès, Dior a TotalEnergies. Zo Švajčiarska Nestlé, Roche či Novartis a britské AstraZeneca, Shell či Unilever.

Z toho zoznamu je jasné, kto z Európy si schopnosť presadiť sa vo svete ešte stále udržuje. Je to francúzska móda a kozmetika či švajčiarska a britská farmácia, kozmetika a potraviny. A najväčšie energetické skupiny z Francúzska a Spojeného kráľovstva. Teda všetko tradičné značky, symboly európskeho životného štýlu a estetiky, ktoré stále svet fascinujú.

To je, bohužiaľ, ale už skoro jediné. Je až zarážajúce, že medzi najhodnotnejšími firmami sveta nie je žiadna z Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky. Ešte horšie pre Nemecko vychádza porovnanie celých krajín podľa trhových kapitalizácií ich najhodnotnejších firiem. Nemci sa vôbec nedostali do prvej svetovej šestnástky. Na rozdiel od Francúzov, ktorým patrí štvrté miesto. Za Spojenými štátmi, Saudskou Arábiou a Čínou (vrátane Hongkongu). Za Francúzskom nasleduje Švajčiarsko, Veľká Británia, Taiwan, India, Južná Kórea, Dánsko, Spojené arabské emiráty, Holandsko, Japonsko, Írsko, Austrália, Kanada.

Nemcov tak zdolávajú nielen Francúzi, ale aj malé Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko a Írsko.

Príčiny úpadku Európy – s výnimkou exkluzívnych krajín, ktoré ponúkajú niečo výnimočné, ako je Francúzsko, Švajčiarsko alebo Dánsko – nie sú nové. Sú to staré bolesti. Ten úpadok trvá roky. Európa zaostáva v inováciách a technológiách, chýbajú nápady. Väčšina najlepších škôl sveta je mimo kontinentálnej Európy. V Amerike alebo vo Veľkej Británii. Do rebríčka sem-tam prenikne (nie náhodou) nejaká z Francúzska, Švajčiarska, Dánska alebo Holandska. Vzácne sa to zhoduje s domovskými štátmi najhodnotnejších firiem sveta.

K tomu sa pridáva obrovské prerozdeľovanie, dotácie, ktoré na starom kontinente krivia trh výrazne viac ako v Amerike alebo Ázii, či potreba štátu zasahovať výrazne viac do podnikania.

Do tej upadajúcej Európy potom prišla ako posledná rana zelená revolúcia, ktorá prudko zdražela energie tak, že sú ich ceny násobne vyššie ako v Amerike. Na dohľad sú zákazy spaľovacích motorov. Nemecké automobilky v ceste k elektromobilom krívajú za Muskovou Teslou aj čínskymi autami. Preto hodnota a perspektíva nemeckých automobiliek prirodzene upadá.

Dior a Louis Vuitton, ktoré v luxuse svetu dominujú, sa s vyššími cenami energií vysporiadajú. Jednoducho zdražejú. Nemajú konkurenciu. O nemeckých autách to už neplatí.

Je skratkovité povedať, že za úpadok Európy môžu len drahé energie a únijný Green Deal, je to ale posledná rana. Keď proti konkurencii upadáte a ešte si sami zelenými prirážkami zdražíte tovar, je to ekonomická samovražda.

Spomínaný rebríček firiem jasne ukazuje, čo z európskeho tovaru má dnes vo svete perspektívu. Rovnako aj to, v čom sa Európa ničí.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.