Náboženstvo a politika išli vždy ruka v ruke. V dejinách je niekedy ťažké rozlíšiť, kde končí viera a začínajú sa pozemské záujmy panovníka. Keď dal Karol Veľký na výber Sasom prijať krst alebo zomrieť, nebol vedený len úprimnou snahou zachrániť ich nesmrteľné duše, ale potreboval tiež integrovať novodobyté saské územie do svojej ríše.
Henrich VIII. začal anglickú reformáciu, aby sa mohol rozviesť a s novou manželkou splodiť syna, čo bola v 16. storočí mimoriadne dôležitá vec, spory o následníctve totiž končievali krvavou občianskou vojnou. Vôbec 16. storočie a časť 17. storočia sú obdobím zničujúcich náboženských vojen medzi protestantmi a katolíkmi. Pritom jedným z lákadiel protestantizmu pre panovníkov bola kontrola národnej cirkvi, nemuseli už brať ohľad na pápeža, a možnosť siahnuť si na bohatý cirkevný majetok.
V dnešnej modernej dobe zdanlivo náboženstvo už nehrá v politike veľkú úlohu. Sekularizáciou sa viera stala otázkou súkromnej sféry. Niektoré črty dnešného progresivizmu vykazujú náboženské znaky. A udalosti v Spojenom kráľovstve ukazujú, že sa stále dajú zneužiť na politické účely.