Ako vyvolal transgenderizmus britskú ústavnú krízu

Náboženstvo a politika išli vždy ruka v ruke. V dejinách je niekedy ťažké rozlíšiť, kde končí viera a začínajú sa pozemské záujmy panovníka. Keď dal Karol Veľký na výber Sasom prijať krst alebo zomrieť, nebol vedený len úprimnou snahou zachrániť ich nesmrteľné duše, ale potreboval tiež integrovať novodobyté saské územie do svojej ríše.

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Henrich VIII. začal anglickú reformáciu, aby sa mohol rozviesť a s novou manželkou splodiť syna, čo bola v 16. storočí mimoriadne dôležitá vec, spory o následníctve totiž končievali krvavou občianskou vojnou. Vôbec 16. storočie a časť 17. storočia sú obdobím zničujúcich náboženských vojen medzi protestantmi a katolíkmi. Pritom jedným z lákadiel protestantizmu pre panovníkov bola kontrola národnej cirkvi, nemuseli už brať ohľad na pápeža, a možnosť siahnuť si na bohatý cirkevný majetok.

V dnešnej modernej dobe zdanlivo náboženstvo už nehrá v politike veľkú úlohu. Sekularizáciou sa viera stala otázkou súkromnej sféry. Niektoré črty dnešného progresivizmu vykazujú náboženské znaky. A udalosti v Spojenom kráľovstve ukazujú, že sa stále dajú zneužiť na politické účely.

Progresivizmus ako náboženstvo?

Považovať progresivizmus za náboženstvo nie je úplne nová myšlienka. Keď pred dvomi rokmi vypukli nepokoje Black Lives Matter, niektorí bieli ľavičiari rituálne prosili černochov o odpustenie a umývali im nohy. Pred pár dňami si hráč NHL Ivan Provorov odmietol obliecť na rozcvičku dúhový dres a tvrdil, že to odporuje jeho pravoslávnej viere. Následné pobúrenie, že za to nebol potrestaný, pripomína vnucovanie štátnej viery náboženským menšinám.

Napokon tvrdenie, že existuje nespočetné množstvo pohlaví, ktoré môže človek ľubovoľne meniť, je už naozaj skôr prvkom viery než vedou overeným faktom. A práve toto tvrdenie stojí v pozadí súčasnej ústavnej krízy v Spojenom kráľovstve.

Škótsky parlament schválil novelu zákona o zmene pohlavia. Po novom by tak malo byť možné požiadať o právnu zmenu pohlavia bez nutnosti súhlasu rodičov od 16 rokov namiesto doterajších 18. K zmene by už nebola potrebná lekársky diagnostikovaná pohlavná dysmorfia, ako znie medicínsky názov pre pocit, že človek sa narodil so zlým pohlavím, stačilo by osobné vyhlásenie.

Človek by už nemusel žiť dva roky ako osoba opačného pohlavia, než by mohol požiadať o úradnú zmenu, stačili by tri mesiace, v prípade násťročných šesť mesiacov. Na rozdiel od doterajšej praxe by nemusel dokazovať, že počas skúšobnej doby naozaj žil ako opačné pohlavie. A splnenie kritérií pre zmenu pohlavia by nemusel posudzovať zvláštny panel, stačilo by to ohlásiť na matrike.

Spor o ústavné usporiadanie Spojeného kráľovstva

Zákon zatiaľ do platnosti nevstúpi. Minister pre Škótsko Alister Jack zákon vetoval. Je to prvýkrát od roku 1998, keď vznikol škótsky parlament, čo centrálna vláda v Londýne odmietla schváliť škótsky zákon. Tým sa zo sporu o transgenderizmus razom stal spor o ústavné usporiadanie Spojeného kráľovstva.

Článok 35 zákona o Škótsku dáva možnosť ministrovi pre Škótsko odmietnuť udelenie kráľovského súhlasu, bez ktorého zákon nemôže vojsť do platnosti, ak si myslí, že legislatívna norma škótskeho parlamentu zasahuje do právomocí vyhradených centrálnej vláde. Takže v spore o pravidlách zmene pohlavia zároveň ide o hranice právomoci škótskej vlády a parlamentu.

Jack tvrdí, že zjednodušenie zmeny pohlavia by vnieslo chaos do celobritských pravidiel a priamo zrušilo niektoré ustanovenia prijaté Londýnom. Ide hlavne o antidiskriminačné zákony, ktoré patria medzi vyhradené právomoci. Jack v dôvodovej správe k svojmu vetu tvrdí, že škótsky zákon by mohol napríklad narušiť bezpečnosť ženských inštitúcií, ako sú napríklad útulky pre týrané ženy.

Právne sa na úradne potvrdené transženy musia pozerať ako na biologické ženy a do týchto organizácií majú prístup. Ich počet je relatívne malý a lekársky aj úradne preskúmaný. Škótska legislatíva by mohla viesť k nárastu účelových transžien, ktoré by ale z právneho hľadiska mali povolený prístup do týchto inštitúcií. Ďalej to môže mať napríklad vplyv na mzdy a ďalšie celobritské pravidlá.

Budeme brániť škótsku demokraciu, tvrdí premiérka

Šéfka škótskej vlády Nicola Sturgeonová oznámila, že sa proti rozhodnutiu odvolá na súd. "Budeme brániť škótsku demokraciu," vyhlásila. Sturgeonová chce evidentne využiť krízu na podnietenie nacionalistických nálad. Cieľom líderky Škótskej národnej strany (SNP) je nezávislosť krajiny. Prieskumy ukazujú, že Škóti sú v otázke nezávislosti nerozhodní. Tvrdením, že Londýn zasahuje do škótskych záležitostí, Sturgeonová dúfa, že prebudí nacionalistické vášne.

Zároveň ale musí veriť, že zákon je správny krok, inak by si vybrala lepší testovací balónik svojich právomocí. Novela je totiž medzi Škótmi značne nepopulárna. Celkovo 62 percent je proti zníženiu hranice pre tranzíciu na 16 rokov, len 19 percent je za, polovica je proti zníženiu čakacej doby z dvoch rokov na tri mesiace, štvrtina je za, zmenu pohlavia bez lekárskej diagnózy podporuje 26 percent a proti je 39 percent, zvyšok nevie.

Konzervatívci vypratali pozície

Celé meno strany vládnucej v Londýne znie Konzervatívna a unionistická strana. V britskom kontexte unionizmus znamená podporu pre zachovanie Spojeného kráľovstva ako únie Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska. Odpor ku škótskej nezávislosti je teda jednou zo základných ideológií konzervatívnej strany. V konzervativizme, ale aj v unionizme partaj už dlho vypratala polia. Bola to konzervatívna vláda, ktorá schválila referendum o nezávislosti Škótska v roku 2013 aj presun ďalších právomocí do Edinburghu. A v sociálnych a kultúrnych oblastiach neustále ustupuje.

Toto je prvýkrát po dlhej dobe, keď ide do útoku. Čiastočne je to určite nepopularitou navrhovaných zmien. Je to ale aj ďalší dôkaz, že v otázke transgenderizmu sa v Anglicku mení prevažujúci názor. Vláda napríklad schválila uzavretie Tavistockej kliniky, lekárskej inštitúcie zameranej na deti a mladistvých. Po obrovskom škandále, keď sa ukázalo, že klinika posielala na zmenu pohlavia pacientov bez dostatočnej kontroly, Londýn rozhodol o ukončení jej pôsobenia. V Škótsku podobné škandály sprevádza jej ekvivalent, Sandyfordskú kliniku v Glasgowe. SNP trvá na jej opätovnom otvorení.

SNP je totiž progresívna strana, ktorá sa takmer vo všetkom snaží prekonať susedné Anglicko. A občas tak nie je evidentné, či je pre nezávislé Škótsko z nacionalistických dôvodov, alebo aby tam mohla vybudovať progresívnu utópiu.

Oblasti, kde je progresivizmus najsilnejší, silne korelujú s oblasťami, ktoré boli historicky protestantské. Často sa tak uvádza, že wokizmus je len sekularizovaný protestantizmus. Škótsko zažilo veľmi prísnu reformáciu. Náboženské spory ho nakoniec viedli k vyhláseniu rebélie proti kráľovi Karolovi, monarchovi Anglicka i Škótska. Kríza, ktorá nastala, vyústila v zničujúcu občiansku vojnu a tá zasiahla všetky britské ostrovy. SNP svojich puritánskych predkov teraz nasleduje, aj keď boj bude prebiehať v súdnej sieni, a nie na bojovom poli. Pokiaľ chcú toryovci zvíťaziť, mali by sa začať správať ako konzervatívci a unionisti.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.