Spojeným štátom hrozí platobná neschopnosť

Zvýšenie tohto dlhového stropu však republikáni podmieňujú rozpočtovými škrtmi, potenciálne vrátane tých v oblasti sociálneho zabezpečenia a financovania verejnej zdravotnej starostlivosti. Hovoria totiž, že prílišné rozpočtové výdavky súčasnej administratívy pôsobia silne inflačne. Bidenova administratíva však trvá na tom, že zvýšenie dlhového stropu nemieni čímkoľvek podmieňovať.

Hrozí, že sa tak zopakuje situácia z polovice 90. rokov alebo potom z rokov 2011 či 2013. V roku 2011 dokonca politický klinč v Kongrese viedol k tomu, že sa dlhový strop zvýšil naozaj až na poslednú chvíľu. To prinútilo ratingovú agentúru Standard & Poor's, aby znížila Spojeným štátom rating – vôbec prvýkrát v histórii. Šokujúce rozhodnutie agentúry vtedy vyvolalo otras na svetových finančných trhoch. Jedna z odvekých istôt totiž padla. USA sa prestali zaraďovať medzi tých absolútne najspoľahlivejších svetových dlžníkov.

V roku 2011 a tiež v roku 2013 zápasili o zvýšenie dlhového stropu republikáni s vtedajšou Obamovou administratívou, dnes takto zápasia s Bidenovou vládou.

Zápolenie o zvýšenie dlhového stropu je teda dlhoročným „folklórom“ americkej politiky. Aj keď je vlastne všetkým jasné, že nakoniec sa opäť zvýši, tak ako kedykoľvek v minulosti. V atmosfére hustnúceho napätia a strachu z možnej platobnej neschopnosti USA – čo by bola katastrofa pre celý finančný svet – môžu totiž republikáni ľahšie presadiť niektoré svoje politické ciele, prípadne ľahšie uskutočniť niektoré politické kšefty. Republikáni si tak opäť ako rukojemníci berú nielen americkú ekonomiku, ale vlastne celé svetové hospodárstvo. Pretože ekonomický význam Spojených štátov je vskutku globálny.

Súčasný limit federálneho dlhu je schválený na úrovni 31,4 bilióna dolárov. Vzhľadom na to, že je to nedostačujúca suma, musela už ministerka financií USA Janet Yellenová pristúpiť k mimoriadnym úsporným opatreniam, ktoré odvracajú krízu aspoň v období do začiatku tohtoročného júna. Opatrenia spočívajú napríklad v zadržaní pravidelných príspevkov do dôchodkového fondu federálnych zamestnancov. Získané prostriedky sa využijú na splácanie dlhu. Ak by sa však politické zovretie nevyriešilo do spomínaného začiatku júna, situácia sa citeľne zhorší. Potom by Bidenova administratíva musela napríklad pristúpiť k odloženiu výplaty sociálnych dávok.

V krajnom prípade by naozaj mohla nastať platobná neschopnosť USA. Tá by však nepramenila z toho, že Spojené štáty nemôžu nájsť peniaze na splácanie svojich dlhov, ale z toho, že ich politická reprezentácia sa nie je ochotná dohodnúť na ďalšom požičiavaní týchto peňazí nad rámec určeného dlhového stropu.

Platobná neschopnosť by podkopala dôveru najmä zahraničných investorov v ekonomiku USA a v dlhopisy americkej vlády. Viedla by tak napríklad k trvalejšiemu nárastu nákladnosti obsluhy amerického dlhu. Iste by sa však tiež dostavil otras na finančných trhoch po celom svete, pretože by išlo o situáciu globálne závažnú a úplne bezprecedentnú.

Pokiaľ takzvaná čierna labuť – teda udalosť nepredvídateľná a zároveň s transformatívnym vplyvom na spoločnosť či ekonomiku – „priletela“ v uplynulých rokoch v podobe covidu a vojny na Ukrajine, tento rok môže nadobudnúť podobu práve otrasu súvisiaceho s možnou platobnou neschopnosťou USA. Tejto čiernej labuti sa však dá ľahko vyhnúť. Stačí, keď v Kapitole zavládne trochu rozumu a štipka štátnictva.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.