Washington aj Moskva veria, že eskalácia prinesie mier. Veria, že zvýšenie ich angažovanosti v konflikte ho rýchlejšie ukončí za výhodnejších podmienok. Nejde o romantiku, fantáziu či obyčajnú pochabosť. Naopak, eskalácia sa vníma ako chladné logické rozhodnutie, ako jediný rozumný postup. A z takejto racionality sa priblížite k iracionalite dlhoročnej vojny, v ktorej víťazstvo ani jedna strana nemôže naozaj dúfať. Píše Ross Douthat.
Keď ukrajinská armáda rýchlo napredovala vo svojej jesennej kampani, obavy z ruskej jadrovej odvety súviseli s dlhodobým americkým výkladom ruskej strategickej teórie: „eskalácia za účelom deeskalácie„. Myšlienka použitia obmedzeného jadrového úderu na zvýšenie stávok v konflikte stojí tak vysoko, že nepriatelia nevidia inú možnosť, ako rokovať bez ohľadu na svoje konvenčné výhody.
V nasledujúcich mesiacoch návrat k opotrebovávacej vojne a rôzne ruské vyhlásenia o odmietnutí jadrového útoku trochu zmiernili obavy. Teória „eskalácie za účelom deeskalácie“ však zostáva relevantná pre situáciu na Ukrajine, pretože sa zdá, že je základom americkej aj ruskej stratégie – konvenčnej, nie jadrovej – pre jarnú kampaň.