„Môže byť hmyz zázračným jedlom budúcnosti?“ pýtala sa v roku 2014 BBC. „Ak chceme zachrániť planétu, budúcnosťou jedla je hmyz,“ hlásal titulok The Guardianu. Chrobáky za jedlo budúcnosti vyhlásili americké televízie CNN, CNBC, katarská al-Džazíra alebo magazín The Economist. Všetky vychádzajú zo zhruba rovnakého predpokladu. Moderné poľnohospodárstvo je environmentálne veľmi náročné a produkuje obrovské množstvo skleníkových plynov. Týka sa to hlavne kráv, ktoré svojimi vetrami vypúšťajú veľké kvantum metánu, efektívnejšieho skleníkového plynu, ako je CO2. Hmyz je k životnému prostrediu šetrnejší a nutrične výživný, preto sa ponúka ako vhodná náhrada hovädzieho. Snahy odnaučiť ľudstvo jesť mäso naráža na jeden zásadný problém: steaky a hamburgery chutia úplne úžasne.
Regulácia EÚ povoľujúca cvrčky v múke môže pôsobiť ako pokus navyknúť európskych občanov jesť chrobáky. V skutočnosti to nebude také vážne. Potraviny obsahujúce chrobáky musia byť jasné označené. Cvrčky tiež nie sú prvý hmyz, ktorý dostal od Bruselu zelenú na konzumáciu. Podobné pravidlá už existujú pre sarančatá sťahovavé a larvy múčneho chrobáka.
Dá sa ale očakávať, že tlak na jedenie hmyzu bude v nasledujúcich rokoch stúpať. Zvlášť keď sa ukázalo, že ďalšia možná alternatíva k mäsu je slepá ulička.
V roku 2009 Ethan Brown založil firmu Beyond Meat. Tá vychádzala z jednoduchého nápadu. Pre dobro planéty treba odnaučiť ľudí jesť mäso. Lenže mäsožravce vytrvalo odmietali vzdať sa svojich lahodných roastbeefov v prospech takých nechutností, ako je sója, tofu a brokolica. Čo keby ale vegánske jedlo bolo na nerozoznanie od mäsa? Ľudia by určite potom presedlali na zdravší a ekologickejší variant a nemuseli by ani zľaviť z nárokov svojich chuťových buniek. Túto alternatívu mala vyvinúť práve Beyond Meat. V roku 2011 jej vznikol konkurent Impossible Foods. Táto firma dokázala vyvinúť molekulu hem, vďaka ktorej jej „mäso“ vyzeralo, že krváca.
Ich prvé produkty, hamburgery Beyond Burger a Impossible Burger, naozaj boli na prvý pohľad na nerozoznanie od skutočných. Z falošného mäsa sa stal fenomén. Ako píše Bloomberg, Ethan Brown v roku 2019 tvrdil, že jeho výrobky vyriešia „srdcové choroby, cukrovku, rakovinu, zmenu klímy, vyčerpávanie prírodných zdrojov a problematiku životných podmienok pre zvieratá“. Jeho výrobky mali nahradiť mäso rovnako, ako technológia nahradila koňom ťahané povozy. Šéf Impossible Foods Pat Brown (nie je príbuzný s Ethanom) zase tvrdil, že do roku 2024 bude mať „dvojciferný podiel na trhu s hovädzím“ a potom celý segment pošle „do špirály smrti“.
Chvíľu to vyzeralo naozaj nádejne. Do umelého mäsa investovali také zvučné mená, ako Bill Gates a Leonardo DiCaprio. Impossible vybral 183 miliónov dolárov bez toho, aby predal jeden jediný burger. Hodnota Beyond Meat sa vyšplhala na 1,3 miliardy dolárov v roku 2018 a jej vstup na burzu o rok neskôr bol najúspešnejším od finančnej krízy v roku 2008. Spoločnosti nadviazali spoluprácu s veľkými nadnárodnými fastfoodovými reťazcami. McDonald's zaradil do ponuky McPlant s „mäsom“ od Beyond Meat, Burger King začal ponúkať Impossible Whopper. Veľké potravinárske reťazce začali ponúkať vlastné napodobeniny mäsa. Vrchol prišiel počas pandémie, keď znudení Američania v lockdownoch experimentovali s jedlom, možno sa aj snažili jesť zdravšie. V roku 2020 tak predaj rastlinných napodobenín mäsa vystrelil o 45 percent.
V roku 2021 sa však rast zastavil a za minulý rok sa cena akcií Beyond Meat prepadla o 80 percent a firma prepustila 20 percent svojich zamestnancov. Impossible Foods iba v októbri prepustila šesť percent svojich ľudí. Pat Brown odišiel z vedenia spoločnosti. McDonald's stiahol McPlant, Burger King síce stále ponúka Impossible Whopper, ale po skúšobnej dobe odmietol zaradiť „kuracie nugetky“ a „kurací sendvič“ z rastlín do stáleho menu.
Čo sa stalo? Ethan Brown viní z neúspechu „veľké mäso“, zavedené potravinárske firmy, ktoré vraj rozpútali proti falošnému mäsu štvavú kampaň. Avšak Bloomberg aj Washington Post sa v dôvodoch zhodujú. Po prvé, sú veľké pochybnosti, či Beyond Burger a Impossible Burger sú naozaj o toľko zdravšie ako hamburger z mäsa. Pre chemické spracovanie a rôzne prídavky zrejme nie. Po druhé, výrobky z „rastlinného mäsa“ sú dvakrát až štyrikrát drahšie ako tie z pravého. Nakoniec ľudia odmietajú nahradiť originál napodobeninou, majú k rastlinnému mäsu prirodzenú averziu. A aj keď ako mäso vyzerá a chuťovo sa mu približuje, úplnú dokonalosť nedosahuje. Hlavnými zákazníkmi Beyond Meat a Impossible Foods sú tak vegetariáni a vegáni, nie mäsožrúti, na ktorých chceli firmy zacieliť predovšetkým.
To všetko napovedá, že snaha zaviesť hmyz do jedálnička je vopred odsúdená na neúspech. Chrobáky ako hamburger ani nevyzerajú, ani sa mu chuťovo nepribližujú. S hľadaním ďalších oblastí, kde znížiť stopu skleníkových plynov, však bude rásť aj tlak na obmedzenie mäsa. Cvrčky na obed sú tak možno naša budúcnosť. Druhá možnosť je mäso vypestované v laboratóriu. Do start-upov pestujúcich mäso už investovali napríklad Bill Gates alebo Leonardo DiCaprio.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.