Ako si svet poradil s čínskou dominanciou so vzácnymi zeminami

Dlhý čas boli laickej verejnosti úplne neznáme, po roku 2010 sa aj tieto prvky dostali na stránky novín. Svetový líder v ich produkcii Čína (97 percent svetovej výroby) zaviedol v roku 2006 obmedzenia na ich export a v roku 2010 zásadne pritvrdil. Ich ceny na trhoch vyleteli aj o stovky percent.

Sú tieto zeminy také vzácne, že sa nachádzajú len v Číne? Vôbec nie. Vzácne zeminy síce zďaleka nie sú v zemskej kôre také bežné ako prvky tvoriace „bežné skaly“ (železo, hliník či mangán), ale sú bežnejšie ako zlato, platina a paládium. Vyskytujú sa však v nízkych koncentráciách a sú nadviazané na iné minerály, čo robí ich ťažbu a rafináciu technicky aj ekologicky veľmi náročnou.

Ešte do polovice 80. rokov boli svetovým lídrom v produkcii USA. Čína začala v 90. rokoch s vývozom neseparovaných koncentrátov vzácnych zemín, ale postupne zvyšovala pridanú hodnotu svojich exportov a dnes priamo vyrába mnoho produktov so zabudovanými vzácnymi zeminami ako sú elektromotory, LCD obrazovky alebo batérie.

USA produkovali veľké množstvo vzácnych zemín ako vedľajší produkt ťažby fosfátu, zirkónia a titánu. V roku 1980 však prišla zásadná regulačná zmena od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tá medzi potenciálne zdroje jadrového materiálu zaradila aj tieto odpadové zdroje so vzácnymi zeminami.