Fiškálna politika, ktorá je druhou stránkou mince monetárnej politiky, je v Európe ešte stále expanzívna. Napriek rekordne nízkej nezamestnanosti a utekajúcej ekonomike robia politici ďalej veľké deficity verejných financií. V čase, keď by ešte aj ekonomický intervencionista John Maynard Keynes sekal štátne výdavky a robil prebytky.
Aby som bol presný, nie všade v Európe. Švajčiari plánovali na tento rok prebytkový rozpočet. Mimoriadny energetický balíček vo výške 5,7 miliardy frankov ich nakoniec dostane do deficitu okolo 0,5 percenta HDP. Slovenská, dnes už padnutá vláda, schválila rozpočet s deficitom verejných financií (budúcimi vyššími daňami) vo výške 6,44 percenta HDP. To je viac, než v roku 2022 (- 5 percenta HDP) a horšie ako Taliansko, Španielsko alebo vojnové Rusko (teda minimálne, čo sa týka jeho oficiálnych čísel).
Aj predchádzajúce slovenské vlády to s našimi peniazmi pekne rozbalili. „Kým v roku 2008 bol hrubý dlh verejnej správy Slovenska na úrovni 28,6 percenta HDP, v roku 2021 už bol na úrovni 62,2 percenta HDP,“ píše Národná banka Slovenska. Gratulujem! Aj keď musím priznať, že na kvalite a dostupnosti verejných služieb som si to nejako nevšimol.