Politici milujú infláciu

Aby som bol presný, nie všade v Európe. Švajčiari plánovali na tento rok prebytkový rozpočet. Mimoriadny energetický balíček vo výške 5,7 miliardy frankov ich nakoniec dostane do deficitu okolo 0,5 percenta HDP. Slovenská, dnes už padnutá vláda, schválila rozpočet s deficitom verejných financií (budúcimi vyššími daňami) vo výške 6,44 percenta HDP. To je viac, než v roku 2022 (- 5 percenta HDP) a horšie ako Taliansko, Španielsko alebo vojnové Rusko (teda minimálne, čo sa týka jeho oficiálnych čísel).

Aj predchádzajúce slovenské vlády to s našimi peniazmi pekne rozbalili. „Kým v roku 2008 bol hrubý dlh verejnej správy Slovenska na úrovni 28,6 percenta HDP, v roku 2021 už bol na úrovni 62,2 percenta HDP,“ píše Národná banka Slovenska. Gratulujem! Aj keď musím priznať, že na kvalite a dostupnosti verejných služieb som si to nejako nevšimol.

So znižovaním dlhov však krajinám v eurozóne výrazne pomáha Európska centrálna banka, ktorá u nás rozbehla cválajúcu infláciu. Rýchly nominálny rast hrubého domáceho produktu vďaka cenovej inflácii v kombinácii so stále nízkymi priemernými úrokmi na štátnych dlhoch viedol v roku 2022 k poklesu pomeru dlhu k HDP krajín eurozóny. Bez toho, že by politici museli pohnúť prstom, sklamať jediného voliča a ušetriť čo i len euro.

Aj preto štát ako najväčší dlžník miluje infláciu.