Google patrí medzi tých pár globálnych spoločností, o ktorých sa hovorí, že sú synonymné s internetom. Keď si kúpime mobil, beží spravidla na operačnom systéme Googlu alebo Applu a je nabitý ich nástrojmi. Ďalšou firmou tejto kategórie je Meta, teda Facebook. Ale len pri hľadaní na internete používame sloveso „vygoogliť“, ktoré znamená použitie nástroja jednej konkrétnej firmy.Známe sú aj prehry Googlu. Firme sa nepodaril vstup medzi sociálne siete a jej okuliare s internetom Google Glass prepadli. V posledných rokoch si spotrebiteľ mohol pomaly viac všimnúť to, že firma zmenila logo a premenovala sa na Alphabet, než nejaké nové produkty. Takže na čom firma najviac zarába? Z osemdesiatich percent tým, čo bežný používateľ nevníma, na inzercii.Ako väčšina veľkých internetových firiem Google bol a je terčom mnohých vyšetrovaní a pokút zo strany protimonopolných a spotrebiteľských úradov na celom svete. Niekedy to vyústi aj do pokút, ktoré vyzerajú na prvý pohľad mastné, ale to nebýva to, čo tieto firmy najviac bolí.
V Spojených štátoch podala vláda minulý týždeň na Google žalobu, ktorá mieri práve na spomínaný generátor zisku. A ako nápravu nenavrhuje nič menšie ako to, že Google musí predať celý svoj inzertný biznis. V USA už nie sú technologickí giganti miláčikmi politikov. Z oboch strán znejú hlasy o tom, že by vláda mala prinútiť čínskeho majiteľa TikToku, aby predal svoj americký biznis, aj o tom, že povoliť Facebooku akvizíciu WhatsAppu a Instagramu bola chyba. Teraz teda pri Googli vláda prvýkrát prikročila k činu. A k žalobe Bidenovho ministerstva spravodlivosti sa pripojilo osem štátov Únie, z ktorých v dvoch vládnu republikáni.
Expozícia žaloby je dobrým úvodom do toho, ako technicky veľmi komplikovaný proces inzercie na internete funguje. Na jednej strane sú inzerenti, na druhej vydavatelia, ktorí chcú predať inzertnú plochu na svojich weboch a apkách. Technologické firmy pre nich začali vyvíjať nástroje, ktoré otvorili internetovú reklamu množstvu malých obchodov a inzerentov a zároveň umožnili existenciu malých webov tým, že im dali možnosť niečo si zarobiť. Postupne sa rozvinul celý ekosystém ruka v ruke s tým, ako sa vyvíjal zber a využívanie dát o používateľoch a techniky umožňujúce ich využitie na cielenie a meranie inzercie.
Google, ktorý začal v roku 2000 s predajom inzercie zobrazovanej spolu s výsledkami vyhľadávania na svojom vyhľadávači, postupne celý tento ekosystém ovládol – to teda tvrdí žaloba.
Pre vydavateľa má nástroj Google Ad Manager, pre inzerentov má platformu DV360 pre tých väčších a Google Ads pre tých malých. Tí sa nedohadujú sami – fungujú medzi nimi automatizované burzy. Keď otvoríte webovú stránku, prebieha neviditeľná blesková výmena informácií medzi webom a burzou, na ktorej sa v automatizovanej aukcii predá inzerát, ktorý sa vám na stránke zobrazí. Najväčšiu takú burzu AdX vlastní aj Google.
Žaloba veľmi farbisto opisuje, akými špinavými trikmi sa Google usiloval o to, aby konkurentov vo všetkých troch sférach vytlačil, odrezal od zákazníkov alebo kúpil. Text úspešne vytvára dojem, že Google sa už roky sústredil oveľa viac na vývoj technických inovácií, ktoré škodia konkurentom, než na tie, ktoré skôr prinášajú niečo nové zákazníkom. Servíruje fakty tak, aby ich novinári vo svojich referátoch odcitovali. Napríklad: „Google si v priemere necháva tridsať centov – a niekedy oveľa viac – z každého dolára, ktorý plynie od inzerentov k vydavateľom prostredníctvom jeho nástrojov.“
To je, samozrejme, pohľad žaloby. Keď si potom inde prečítate, že Google má 29 percent tržieb z amerického reklamného trhu, zdá sa vám to trochu málo (druhá je Meta s dvadsiatimi percentami, tretí Amazon). Google bude prezentovať svoj pohľad. Ale k súdu pravdepodobne dôjde, je možné, že žaloba sa zlúči dohromady s inou, ktorú v roku 2020 podalo niekoľko amerických štátov na čele s Texasom a jej prerokúvanie je už ohlásené na september. Pre Google to znamená, že bez ohľadu na to, či si verí, že nakoniec vyhrá, bude musieť odteraz našľapovať opatrnejšie. Ako to vyjadril jeden komentátor, je to, akoby vám policajt nazeral cez plece.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.