Amazon, Microsoft, Meta a Google prepúšťajú dohromady 51-tisíc zamestnancov. Na trhu práce to nie je číslo, ktoré by dokázalo samo osebe podlomiť najväčšiu svetovú ekonomiku.
Po prvé preto, že veľké percento týchto ľudí pracuje mimo Spojených štátov, pretože všetky tieto firmy operujú globálne a rozhodli sa prepúšťať naprieč úrovňami a regiónmi. Po druhé sú dnes trhy práce napnuté a mnohí z prepustených si ľahko nájdu prácu niekde inde. O to pravdepodobnejšie, keď budú mať v životopisoch skúsenosť z týchto veľkých firiem.
Napokon, aj keby bolo všetkých 51-tisíc nezamestnaných v Spojených štátoch, zvýšilo by to nezamestnanosť tak málo, že by sa to ani nedostalo do štatistík. Dnes majú USA zhruba 6 miliónov nezamestnaných, takže by 51-tisíc zdvihlo americkú nezamestnanosť zhruba o 0,03 percentuálneho bodu, pričom štandardne sa tento ukazovateľ uvádza na jedno desatinné miesto.
Aj keby sme pripočítali všetky ďalšie technologické firmy a dostali sa s počtom zrušených miest na 100-tisíc, bavili by sme sa o 0,06 percentuálneho bodu, ale reálny dosah na ekonomiku a počet nezamestnaných by bol minimálny.
Zhruba 18-tisíc zamestnancov Amazonu je 1,2 percenta zo všetkých pracovníkov spoločnosti, v Microsofte ide o 5 percent, Google prepustí 6 percent a Meta sa rozhodla pre rekordných 13 percent. V absolútnych číslach ide o ohromné množstvo, ale v relatívnych počtoch je to situácia, ktorá by titulky popredných strán denníkov neplnila.
Je ale, samozrejme, možné, že takéto kroky môžu mať lavínový efekt a je čoho sa obávať. Svoju logiku to má, pretože technologické firmy závislé od inzercie patria medzi tie prvé, na ktorých sa horšie ekonomické výsledky podpíšu. Reklama totiž patrí medzi to prvé, čo sa začne škrtať.
Keď sa prepúšťanie spustí, vie ho centrálna banka len veľmi pomaly brzdiť. Posledná veľká lavína v roku 2007 končila veľkou recesiou a nezamestnanosť sa na pôvodnú úroveň vrátila až po desiatich rokoch. Bola to výnimočne silná kríza, ktorú nemožno považovať za typickú. Skôr je príznačné, že nezamestnanosť po vojne nikdy nevyrástla z rekordne nízkych hodnôt len o trochu, vždy vyskočila tak vysoko, že sa do učebníc daná doba zapísala ako recesia. Platí tiež, že nezamestnanosť má tendenciu veľmi rýchlo vyskočiť nahor, ale dole sa vracia pomaly.
Technologické firmy prepúšťanie ustoja, ale ukazujú nám, že sa v ekonomike niečo deje. Nie je potrebné z týchto čísel panikáriť, sú relatívne nízke, ale spozornieť by sme mali. Nie je to dobrá správa. Dôležitejšia ako zamestnanosť bude sezóna hospodárskych výsledkov, kde by mohlo dôjsť k výraznejšej recesii ziskov. To by bol iba dôvod na obavy.