Súboj veľmocí, globálna recesia dramatických rozmerov či sociálne nepokoje. Čo môžeme očakávať v tomto roku

Svet sa nachádza uprostred epochálnej geopolitickej transformácie. Hegemón USA je na ústupe a Čína sa po storočiach vzostupu Západu znovu stáva hlavnou globálnou mocnosťou. Táto zmena konfigurácie moci spôsobuje geopolitickú nestabilitu v podobe hospodárskej súťaže, diplomatického súperenia a ozbrojených konfliktov. Súčasne monetárny exces, ktorý je symptómom upadajúcej moci, spôsobuje hospodársku spúšť a sociálne nepokoje.

„Príbehom ľudskej rasy je vojna. S výnimkou krátkych a neistých prestávok na svete nikdy nebol mier.“

Winston Churchill

Konkrétne geopolitické udalosti sa zvyčajne odohrávajú náhle a nečakane, ale hĺbková analýza nám umožňuje identifikovať trendy, vzájomné závislosti a styčné body, ktoré majú hmatateľný vplyv na hospodársku činnosť, kapitálové toky, finančné trhy a menové systémy.

V nasledujúcej analýze s výhľadom na tento rok dúfame, že poskytneme široký rámec, pomocou ktorého možno pochopiť geopolitický vývoj v súčasnosti. Konkrétne udalosti, ktoré sa odohrajú počas celého roka, pritom budú dávať zmysel ako súčasť širšieho kontextu zmeny moci a súperenia medzi USA a Čínou.

Veľká mocenská súťaž

Bidenova administratíva vo svojej národnej bezpečnostnej stratégii nedávno načrtla „súboj o budúcnosť nášho sveta“, v ktorom má „Čína v úmysle a čoraz viac aj v schopnostiach zmeniť medzinárodný poriadok v prospech takého, ktorý by naklonil globálne podmienky v jej prospech“. V tomto roku táto dynamika zintenzívni vojenskú, diplomatickú, hospodársku a technologickú súťaž medzi Čínou a USA. Vzťahy sa budú pravdepodobne naďalej zhoršovať, keďže strategické výsady prevažujú nad vzájomnými hospodárskymi závislosťami. V dôsledku toho dôjde k narušeniu dodávateľských reťazcov, kapitálových tokov a obchodu a k rozpadu globálneho menového systému.

Technologická a hospodárska vojna

V októbri 2022 urobila Bidenova administratíva dôležitý krok v rámci technologického odstrihnutia USA od Číny, keď zaviedla kontrolu vývozu polovodičov a obmedzila spoluprácu amerických osôb s čínskymi výrobcami polovodičov. Tieto obmedzenia ovplyvnia inovácie v civilnej aj vojenskej sfére a ich cieľom je spomaliť technologický pokrok Číny v odvetviach, ako je umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika, biotechnológie, autonómne systémy a modelovanie a vývoj pokročilých zbraní. Okrem toho v novembri americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC) vôbec prvýkrát s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť zakázala spoločnostiam Huawei a ZTE predávať v USA svoje telekomunikačné zariadenia vrátane telefónov, videokamier a WiFi routerov.

Tieto kroky pravdepodobne predznamenávajú zvýšenú formalizáciu hospodárskej a technologickej súťaže medzi USA a Čínou. Dá sa preto očakávať eskalácia vzájomných vývozných kontrol a sankcií v mnohých strategických odvetviach. Najmä USA sa budú snažiť brzdiť úsilie Číny o technologickú sebestačnosť, zatiaľ čo Čína sa bude snažiť zvrátiť úsilie USA o dosiahnutie sebestačnosti v oblasti kritických materiálov, ako sú vzácne zeminy. To vystaví americké technologické spoločnosti prepojené s Čínou osobitnému riziku. Už teraz sme svedkami toho, že firmy, ako napríklad Apple, začínajú pripravovať núdzové plány diverzifikáciou svojej výroby do alternatívnych lokalít, ako sú India a Vietnam.

Okrem zmeny konfigurácie globálnych dodávateľských reťazcov povedie ekonomická rivalita medzi USA a Čínou k presmerovaniu kapitálových tokov. Investície sa budú čoraz viac preverovať z hľadiska národnej bezpečnosti, čo bude odrádzať a spomaľovať investičné toky medzi USA a Čínou. Agresívna kontrola investícií v sektoroch strategického významu bude odrádzať od obojsmerných investícií. Výsady národnej bezpečnosti môžu viesť aj k zabavovaniu majetku a nútenému odpredaju podnikov pod zahraničnou kontrolou. Tento proces zvráti desaťročia hospodárskej integrácie medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.

Zároveň bude Čína v spolupráci s Ruskom vyvíjať úsilie o zosadenie amerického dolára z pozície svetovej rezervnej meny. V septembri sa Čína a Rusko dohodli na zúčtovaní predaja plynu v jüanoch a rubľoch namiesto pôvodne plánovaných eur a dolárov, ktoré sa zvyčajne používajú na komoditných trhoch. V decembri navyše Si Ťin-pching odcestoval do Saudskej Arábie a arabským lídrom povedal, že Čína sa bude snažiť čoraz viac nakupovať ropu a plyn v jüanoch namiesto dolárov. To bude pravdepodobne len začiatok odklonu od amerického dolára a širšej reštrukturalizácie globálneho menového systému.

Diplomatická vojna

Vzhľadom na rastúcu konkurenciu medzi USA a Čínou budú krajiny pod tlakom, aby sa pripojili k západnému bloku alebo čínsko-ruskému bloku. Mnohé z nich sa budú snažiť odolávať prispôsobeniu čo najdlhšie, ale intenzita konkurencie pravdepodobne vtiahne čoraz viac krajín do jedného alebo druhého tábora. V dôsledku toho sa globálne geopolitické a makroekonomické prostredie bude čoraz viac fragmentovať. Obchodné cesty, kapitálové toky a menové konfigurácie sa narušia a vzniknú nové systémy. Diplomatická súťaž bude prítomná v každom kúte sveta a hlavné mocnosti budú krajiny motivovať vojenskou pomocou, finančnou pomocou, dlhmi, potravinovou bezpečnosťou a energiou.

V roku 2022 sme boli svedkami zbližovania medzi Čínou a Ruskom. Dňa 4. februára, v deň otvorenia zimných olympijských hier v Pekingu, krajiny oznámili, že vstupujú do partnerstva „bez hraníc“, ktorého cieľom je vzájomná podpora týkajúca sa vzťahu k Taiwanu a Ukrajine a spolupráca proti Západu.

V priebehu roka sme boli svedkami aj náznakov roztrieštenosti, keďže krajiny ako Saudská Arábia, Turecko, India a ďalšie boli čoraz nejednoznačnejšie, pokiaľ ide o ich príslušnosť. Medzitým získali na sile medzinárodné organizácie, v ktorých nedominuje Západ, ako napríklad BRICS a Šanghajská organizácia spolupráce (SCO). SCO zahŕňa 40 percent svetovej populácie a viac ako 30 percent svetového HDP. Medzi jej členov patria Čína, Rusko, India, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Pakistan a Uzbekistan. SCO sa nedávno stala partnermi pre dialóg aj s Katarom, Saudskou Arábiou a Egyptom, pričom začala proces s Bahrajnom, Maldivami, SAE, Kuvajtom a Mjanmarskom. Irán sa tiež nedávno pripojil k SCO a navrhol, aby organizácia zaviedla vlastnú menu.

Očakávame, že v roku 2023 bude najmä indo-pacifický región vystavený zvýšenej diplomatickej súťaži. Indo-pacifický región zahŕňa polovicu svetovej populácie, takmer dve tretiny svetového hospodárstva a sedem najväčších svetových armád. Má veľký strategický význam, pretože sa tu nachádzajú kľúčové svetové obchodné trasy a vojenské základne. Čína a USA preto zintenzívnia svoje hospodárske a diplomatické nadviazanie kontaktov s Filipínami, Thajskom, Malajziou, Indonéziou, Singapurom a Vietnamom a USA posilnia svoje väzby s Japonskom, Južnou Kóreou a Austráliou. Obe krajiny sa budú čoraz viac angažovať aj v tichomorských ostrovných štátoch, ako sú Šalamúnove ostrovy, Tonga a Kiribati, ktoré majú napriek svojej malej rozlohe veľký geostrategický význam. Podobne ako všetky ostatné krajiny, ktoré sú vystavené diplomatickému tlaku, budú musieť vyvažovať vojenskostrategické záujmy s obchodom a zároveň sa snažiť čo najdlhšie odolávať jednoznačnému prispôsobeniu.

Konvenčná vojna

Dvadsať dní po ohlásení partnerstva Číny a Ruska „bez hraníc“, 24. februára, Rusko napadlo Ukrajinu. Išlo o najvýznamnejšiu geopolitickú udalosť roka, ktorá znamenala najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Západ uvalil na Rusko rozsiahle sankcie, ceny komodít prudko vzrástli a svet sa pripravoval na možnú eskaláciu konfliktu do jadrovej vojny medzi Ruskom a NATO. Nedávne zisky Ukrajiny a potenciálny pokračujúci pokles cien komodít prinútia Rusko buď zasadnúť k rokovaciemu stolu, alebo k poslednému vojenskému a potenciálne aj jadrovému úsiliu. Vzhľadom na reakcie po chybnej ukrajinskej rakete, ktorá zasiahla poľské územie a o ktorej sa pôvodne predpokladalo, že je ruská, je pravdepodobné, že diplomatické úsilie sa bude stupňovať a že sa dosiahne vojenský pat, keďže západná podpora Ukrajine bude pokračovať. Napriek tomu nemožno vylúčiť, že vojenská nehoda vystupňuje konflikt za hranice Ukrajiny.

Okrem Ukrajiny vedie Rusko zástupnú vojnu s európskymi mocnosťami aj v Saheli, kde Vagnerova skupina napojená na Rusko dosahuje úspechy v Mali a Burkine Faso na úkor francúzskych a britských síl. Situácia sa pravdepodobne vyostrí a zapojí sa do nej širší región, ktorý je už viac ako desať rokov zmietaný násilím, vysídľovaním a terorizmom. Do potenciálnej vojny na Blízkom východe sa môže zapojiť aj Rusko. Počas ukrajinského konfliktu posilnilo svoju vojenskú spoluprácu s Iránom. Irán dodal Moskve drony a súhlasil s tým, že v Rusku začne stavať stovky vyzbrojených dronov. Irán zasa zvýšil obohacovanie uránu, keďže jadrové rokovania so Západom v roku 2022 nepriniesli žiadne výsledky. Tieto snahy o obohacovanie pravdepodobne rozdúchajú regionálne napätie a vyvolajú potenciálny konflikt, do ktorého sa zapoja svetové mocnosti.

V roku 2023 sa pravdepodobne objaví aj vojenské napätie na Taiwane, v Severnej Kórei a v širšom indo-pacifickom regióne. Augustová návšteva Nancy Pelosiovej na Taiwane vyvolala agresívnu reakciu Číny, ktorá prerušila komunikačné kanály s armádou USA a začala rozsiahle vojenské cvičenia. Veliteľ námorných operácií USA admirál Michael Gilday nedávno varoval Atlantickú radu, že k čínskej invázii na Taiwan by mohlo dôjsť už tento rok, a Biden aj Si Ťin-pching vystupňovali svoju rétoriku. Čína bude zvyšovať vojenskú aktivitu v okolí Taiwanu, keď sa bude cítiť vyprovokovaná, čo zosilní pravdepodobnosť vojenskej nehody alebo úmyselného vojnového aktu medzi Čínou a Taiwanom. Ak nedôjde k invázii, Čína použije na kontrolu Taiwanu širokú škálu nátlakových stratégií. USA sa potom budú musieť rozhodnúť, či splnia svoje sľuby o obrane Taiwanu, budú financovať ďalšiu zástupnú vojnu alebo nebudú robiť nič.

Zvýšená pravdepodobnosť ozbrojeného konfliktu pravdepodobne vystraší finančné trhy, urýchli rekonfiguráciu globálnych dodávateľských reťazcov a naruší globálny menový systém. Konflikty budú sprevádzané novými sankčnými režimami, narušenými obchodnými cestami a hospodárskymi otrasmi, ktoré dostanú spoločnosti a krajiny do čoraz ťažšej situácie. Krajiny, na ktoré sa vzťahujú sankcie, znásobia úsilie o vymanenie sa z dominancie amerického dolára, spoločnosti budú hľadať alternatívne miesta výroby a akciové trhy budú negatívne reagovať na neistotu. Okrem konvenčnej vojny sa v roku 2023 navyše pravdepodobne výrazne zvýši počet prípadov kybernetickej vojny, satelitnej sabotáže a iných foriem asymetrickej vojny.

Menový chaos

Po rokoch menového nadbytku, ktorý umožnili nízke úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie, sa rok 2022 vyznačoval úrovňou inflácie, ktorá bola naposledy zaznamenaná začiatkom 80. rokov. V reakcii na to svetové centrálne banky sprísnili menové podmienky v prostredí extrémne vysokého zadlženia. Očakávame, že tieto sprísňujúce opatrenia povedú ku globálnej recesii dramatických rozmerov, ktorá sa pravdepodobne bude prelínať s pretrvávajúcou zvýšenou úrovňou inflácie.

Tento nestabilný makroekonomický obraz povedie k zvýšeným sociálnym nepokojom. Keďže inflácia a energetická kríza znižujú životnú úroveň, protestné akcie sa už rozširujú v rôznych odvetviach a lokalitách. Len v Spojenom kráľovstve sa v decembri každý deň plánovali štrajky zdravotných sestier, lekárov, učiteľov, poštových zamestnancov, železničiarov, vodičov autobusov, nosičov batožiny, štátnych zamestnancov a ďalších. Štrajky sa rozšírili aj do celej Európy, kde sa konali protestné akcie vo Francúzsku, Belgicku, Rakúsku, Holandsku, Španielsku, Nemecku, Nórsku a Portugalsku. Celonárodný štrajk železničiarov v USA bol tesne odvrátený zásahom Senátu, ale je pravdepodobné, že dôjde k ďalším akciám. Protesty, nepokoje, bezdomovectvo a rastúca kriminalita budú pravdepodobne pokračovať, lebo zúfalstvo čoraz viac zachvacuje ekonomicky najzraniteľnejšie skupiny. Energetická kríza naruší aj dodávateľské reťazce, pretože spoločnosti sa budú snažiť o energetickú bezpečnosť, budú pripravovať núdzové plány a hľadať lacnejšie zdroje energie.

Zároveň sa vlády budú zúfalo snažiť o vyrovnanie verejných financií a udržanie kroku s rastúcimi nákladmi na dlhovú službu. V rozvíjajúcich sa ekonomikách to zrejme povedie ku krízam štátneho dlhu a zvýšenej závislosti od neudržateľných zdrojov dlhu. V závislosti od závažnosti situácie by to mohlo viesť aj k zvýšeniu násilia, vysídľovaniu obyvateľstva a humanitárnym krízam. V rozvinutých aj rozvojových ekonomikách budú ťažké fiškálne situácie viesť vlády k prijímaniu čoraz drakonickejších opatrení na zvýšenie výnosov. Vlády môžu zaviesť svojvoľné dane, napríklad neočakávané dane, začať zavádzať globálnu minimálnu daň bez zodpovednosti a agresívne sa snažiť získať daňové výnosy všade, kde sa dá. Okrem čoraz agresívnejších fiškálnych opatrení budú vlády pravdepodobne zavádzať aj opatrenia na manipuláciu s trhom v snahe zmierniť účinky inflácie. To bude znamenať kontrolu cien, prídely, obchodné obmedzenia a iné protekcionistické opatrenia.

Agresívne rozširovanie vládnych právomocí sa rozšíri aj na menovú oblasť. Vo svete sa testuje čoraz väčší počet digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC). CBDC predstavujú obrovské rozšírenie vládnych právomocí a historické oslabenie občianskych slobôd. Vďaka CBDC budú môcť vlády kontrolovať živobytie svojich občanov a prostredníctvom toho obmedziť všetky ich ďalšie práva vrátane slobody prejavu a zhromažďovania. V roku 2022 sme už boli svedkami toho, ako verejné pobúrenie môže viesť súkromné finančné inštitúcie k odmietnutiu poskytovania služieb jednotlivcom. Tento trend sa ešte zosilní, keď vlády budú kontrolovať prístup občanov k ich financiám. V spojení s agresívnymi svojvoľnými fiškálnymi opatreniami, zvýšenou infláciou a recesiou bude monetárna expanzia vládnych právomocí podnecovať zvýšené sociálne nepokoje a rozdelenie spoločnosti.

Keďže v mnohých krajinách sa zvyšuje vládny nátlak, iné krajiny sa budú búriť proti už zvýšenej úrovni nátlaku. V roku 2022 sme boli svedkami občianskych vzbúr v Iráne a Číne. Irán už niekoľko mesiacov zažíva násilné protesty po smrti Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Nespokojnosť s prísnymi morálnymi zákonmi, autoritárstvom a hospodárskym zúfalstvom podnietila celonárodné hnutie, ktoré môže pokračovať aj v roku 2023. Aj Čína zažíva rastúce vlny občianskej nespokojnosti, ktoré by sa mohli v novom roku vystupňovať. Prísne lockdowny zhoršili ďalšie problémy týkajúce sa občianskych slobôd. Tie sa budú pravdepodobne stupňovať, ak Čína bude pokračovať vo svojej politike nulového covidu a hospodárstvo sa bude naďalej zhoršovať. Keďže hospodárske ťažkosti sprevádza zvyšovanie vládnych právomocí a presahovanie právomocí, na celom svete budeme pravdepodobne svedkami čoraz väčšieho počtu občianskych vzbúr.

Závery

V roku 2023 očakávame zintenzívnenie veľmocenskej súťaže medzi USA a Čínou a globálnu recesiu. Tento širší vývoj povedie okrem zdrvujúcich životných podmienok a sociálnych nepokojov aj k technologickým, ekonomickým, diplomatickým a konvenčným vojnám. Geopolitické napätie medzi USA a Čínou má prvoradý význam pre finančné trhy, keďže ovplyvňuje investičné toky, dodávateľské reťazce a globálny menový systém. Rok 2023 bude pravdepodobne svedkom ďalšieho rozpadu dodávateľských reťazcov, pretože USA a Čína presúvajú kapitál a výrobu, výrazného obmedzenia kapitálových tokov, keďže obe krajiny skúmajú zahraničné investície z hľadiska národnej bezpečnosti, a zlomu globálneho menového systému, pretože Čína a Rusko sa usilujú získať nezávislosť od dolára. Súčasne zhoršujúci sa hospodársky chaos povedie k zvýšeným sociálnym nepokojom, ktoré prinútia vlády obmedziť občianske slobody.

V tomto kontexte sa podľa nášho názoru bude bitcoin čoraz viac dostávať do popredia. Keď sa menový systém ovládaný dolárom rozpadne pod tlakom neúspešnej menovej politiky a geopolitického súperenia, ukážu sa výhody nového systému založeného na bitcoine. Štáty, ktoré sa ocitnú na muške veľmocenského súperenia, sa budú usilovať o menovú nezávislosť a bitcoin sa stane čoraz atraktívnejšou alternatívou. Tvárou v tvár nevyhnutnému zneužívaniu moci, ktoré bude dôsledkom prijatia CBDC, sa aj jednotlivci budú čoraz viac utiekať k slobode, súkromiu a nezávislosti, ktoré bitcoin poskytuje. Bez ohľadu na nominálnu hodnotu sa preto prijatie bitcoinu pravdepodobne zrýchli v každom kúte sveta.