V auguste 1640 prekročila dvadsaťtisícová škótska armáda hranicu a pochodovala smerom na anglické mesto Newcastle. Išlo o vyvrcholenie dvoch súbežných kríz, ktoré postupne zavliekli celé britské súostrovie do zničujúcej vojny. Tá sa definitívne skončila až v roku 1653.
Škótsko a Anglicko v tom čase ešte neboli zjednotené do jedného štátu, mali však toho istého monarchu. Kráľ Karol I. sa pokúšal svoje kráľovstvo centralizovať a škótskej cirkvi vnútiť anglikánske zvyklosti. Aj keď obe cirkvi boli protestantské, škótsky variant bol oveľa puritánskejší a Škóti sa vzbúrili.
Karol sa v Anglicku zároveň pokúšal o absolutistickú vládu bez parlamentu, ktorý preto od roku 1629 nezasadal. Škótska kríza ho donútila parlament znovu zvolať. Poslanci však za svoju podporu žiadali záruky, že sa „jedenásťročná tyrania“ nebude opakovať. Vyjednávanie zlyhalo a Anglicko sa prepadlo do občianskej vojny medzi kráľom a parlamentom. História sa teraz čiastočne opakuje a Škóti znovu rozkladajú ústavný a politický poriadok Spojeného kráľovstva svojimi pochybnými nápadmi.