Prezidentka kryje padlú vládu

Naša hlava štátu týmto spôsobom fakticky funguje ako nadriadená našej exekutívy. Nevedno, či sa z tejto úlohy teší, najavo dáva skôr pracovnú náročnosť vzniknutej situácie, ktorej však bola, do istej miery, spoluautorkou.

Prezidentka Čaputová totiž prispela svojou benevolenciou k tomu, že parlament určil termín predčasných volieb až na september. Hoci hlava štátu nemá kompetenciu vynútiť si konkrétny termín volieb, jej dôrazné trvanie na tom, že voľby sa majú konať do začiatku leta, by určite malo svoj vplyv. O to viac, že čo najskorší termín si želala široká verejnosť, odporúčali ho odborníci a hovorila preň aj doterajšia prax. Prezidentka bola napriek tomu k odvolanej vláde prekvapujúco veľkorysá a je taká dodnes. Súčasne si asi bola vedomá nenormálnosti celej situácie, aj možných rizík, akým bude Slovensko vystavené počas deviatich mesiacov prehlbujúceho sa vládneho chaosu. Aby teda v tejto veci trochu vylepšila svoj imidž, aspoň pohrozila, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády je pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu. Zatiaľ však s Hegerom a spol. usilovne kooperuje a vytvára tak dojem, že je opäť všetko v poriadku.

Realita je pritom alarmujúca a za dva mesiace od onoho 15. decembra, keď bola Hegerova vláda odvolaná, sa nahromadilo nemálo vládnych problémov a káuz.

Ide o rôzne veci, ale ich súhrn by sme už mohli nazvať zlyhávaním.

Najvypuklejšie sa to ukazuje v tom najcitlivejšom – v zdravotníctve. Už nielen kolabujúce ambulancie, nepripravenosť na výstavbu nemocníc, zrušená výchova pediatrov, ale aj odchod lekárov zo štátnych nemocníc na Bory. A minister Lengvarský ako vždy – zvážime, uvidíme.

V čí prospech vlastne nekoná?

Morálny kredit vlády ohrozil objavený dokument, podľa ktorého minister životného prostredia Budaj podpísal spoluprácu s ŠtB aj so záväzkom donášať na svojich priateľov. A ním, inokedy veľkým moralizátorom na účet iných, to ani nehne.

K zhoršeniu našich vzťahov s Maďarskom neprispel nikto iný, ako ten, kto má v náplni práce dobré vzťahy pestovať – minister zahraničných vecí Káčer. Vyhlásil, že pokiaľ by sa Rusku podarilo zabrať Ukrajinu, čelili by sme hrozbe nároku na naše územie od Maďarska. (Že by hoax? Alebo už úplne vypnutá sebakontrola?) To, že na to upozornil pravidelný šíriteľ hoaxov Matovič, ešte neznamená, že Káčer nešíril poplašnú správu. Znepokojivým mlčaním sa prešlo aj odhalenie investigatívy portálu Aktuality o tom, že minister obrany Naď nakúpil nevýhodne 76 obrnených vozidiel a ešte aj o tomto nákupe zavádzal. Pôvodne to malo byť totiž za 332,2 milióna eur, pričom Naď avizoval, že vyrokoval ešte nižšiu cenu, ale napokon podpísal kontrakt navýšený o 121,4 milióna eur. Takže sa nebavíme o fazuľkách.

A pod toto sa pani prezidentka zatiaľ podpisuje, a to aj tým, že dané veci ani len nekomentuje.

Hegerova vláda si túto jej toleranciu zjavne užíva, pretože chápe, že jej nič nehrozí a sama, podľa tohto prezidentkinho vzoru, toleruje zase odbrzdený parlament.

Úprimne, ani jej nič iné nezostáva.

A tak sme svedkami fantastických obrazov. Parlament schválil znovuzavedenie školských obedov zadarmo, ktoré kedysi zrušil, člen vlády Krajniak žiari spokojnosťou, ešte sa dokonca pochváli, ako jeho zákony prechádzajú (bodaj by nie, keď ide o rozdávanie) a premiér Heger zase zásadne nesúhlasí, ale nie je mu to nič platné, lebo nemá ani podporu svojho – ťažko povedať, či už bývalého alebo ešte súčasného straníckeho šéfa Matoviča.

Vyzerá to tak, že táto chaotická, nezodpovedná politika sa bude počas dlhých mesiacov do septembrových volieb stupňovať. Ak pani prezidentka nechce byť v alibistickej pozícií – nevidím, nepočujem, nehovorím – mala by prikročiť k ráznemu kroku – k menovaniu úradníckej vlády. Bolo by to poctivé a bola by aspoň malá šanca, že na niektoré posty by prišli kompetentnejší ľudia, ktorí by dôstojnejším spôsobom ukončili toto frustrujúce volebné obdobie. Argument, že by nenašli podporu v parlamente, už prestal byť relevantný, lebo podporu v parlamente nemá ani súčasná padnutá vláda. Napokon, prečo by mala mať, keď jej parlament vyslovil nedôveru. Aj keď prezidentkin doterajší postoj pomáha vytvárať ilúziu, že vláda dôveru má a je vlastne tou najlepšou možnou zo všetkých vlád.

Expremiér Fico kedysi inovatívne vymyslel, v prípade vážneho (jachtárskeho) prešľapu ministra Počiatka, takzvanú žltú kartu. Bol to, samozrejme, skôr trik, než reálny trest. Ale aspoň taký by mohla pani prezidentka použiť a dať tým najavo, že s istými postupmi a ľuďmi stotožnená nie je.

Alebo je?