Dekan Burda: Politické kauzy sa vyšetrujú zle, niektoré stoja na vode a môžu vo veľkom pohorieť na súdoch

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda tvrdí, že NAKA a špeciálna prokuratúra pri veľkých kauzách robia vážne chyby, chýbajú im dôkazy, zužujú sa na sporné výpovede tzv. kajúcnikov, čo môže viesť k tomu, že trestné konania sa budú často končiť fiaskom. Pohoria na súdoch. Vyšetrovateľom odporúča, aby sa zamerali aj na účtovné a majetkové dôkazy. Návrh Márie Kolíkovej na trestanie šírenia a zdieľania obsahu, ktorý sa označí za dezinformačný, je podľa neho totalitárny a smeroval by k policajnému štátu.

Po voľbách 2020 sa na Slovensku rozbehol rozsiahly boj proti korupcii a zločinu v radoch oligarchov a politikov, desiatky ľudí skončili s obvineniami alebo vo väzbe. Myslíte si, že sa NAKA a špeciálna prokuratúra smerujú pri veľkých kauzách k úspechu na súdoch a potrestaniu zločincov, alebo hrozí skôr fiasko a séria oslobodzovania obvinených?

Po tých troch rokoch sa obávam, že vyšetrovateľom NAKA a špeciálnej prokuratúre hrozí skôr veľké fiasko v rámci riešenia týchto politických káuz. A to z toho dôvodu, že popri prípadoch, ktoré sú preukázateľne trestné, sú tu aj mediálne a politicky živené kauzy, ktoré až také jednoznačné nie sú alebo pri ktorých neexistujú dôkazy. Máme tu dokonca aj kauzy, pri ktorých má človek znalý trestného práva pochybnosť, či je skutok správne kvalifikovaný ako trestný čin.

Dôkazy proti obvineným oligarchom či politikom existujú. Problém je v tom, že v mnohých prípadoch stoja na zločincoch, z ktorých sa stali kajúcnici. Pamätáme si to aj z čias stíhania mafiánskych skupín, vďaka kajúcnikom sa podarilo odsúdiť množstvo ľudí. Ako sa trestné právo vyrovnáva s prípadmi, ktoré stoja a padajú na takých kajúcnikoch, ako sú Imrecze, Makó, Beňa, Slobodník?

Netvrdím, že pri tzv. kajúcnikoch ide o inštitút, ktorý by sa nemal využívať, naopak, proti organizovanému zločinu sa tento inštitút používa u nás aj v zahraničí a používa sa úspešne. Otázne je však vždy to, akým spôsobom sa používa. Nikdy to totiž nesmie byť jediný dôkaz, rovnako nestačí ak sú dôkazmi len informácie od viacerých kajúcnikov. Pre úspech stíhania musíme mať vždy aj iné dôkazy, v prípade korupčných a ekonomických káuz povedzme účtovné a finančné, ktoré by preukazovali, čo sa stalo. Prípadne by to mali byť svedectvá ďalších svedkov, ktorí neboli priamo zapojení do trestnej činnosti.

Dnes tu máme trestné konania, ktoré vyslovene stoja iba na výpovedi tzv. kajúcnika alebo kajúcnikov, teda ľudí s kriminálnou minulosťou, ktorí si chcú spoluprácou s vyšetrovateľmi zabezpečiť výhody a mierny trest. Tí ľudia nemajú čistý, morálny profil a pravdepodobnosť, že budú klamať, aby si zabezpečili spoluprácu s vyšetrovateľom, je vysoká. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v takýchto prípadoch celkom jasná, sú prípustné takéto dôkazy, ale nikdy nie sú samy osebe dostačujúce, musia byť podložené ďalšími dôkazmi, ktoré slová kajúcnika potvrdia. Z tých mediálne známych káuz sú známe aj prípady a okolnosti, ktoré sa udiali počas trestných konaní a ktoré tak spochybňujú výpovede niektorých kajúcnikov, že ich robia celkom nedôveryhodnými.

Ktoré konkrétne prípady máte na mysli?

Ide o trestné konanie, v ktorom obvinený a zároveň svedok uviedol miesto a čas, kde údajne došlo k preberaniu úplatkov, a ukázalo sa, že priestory, ktoré opísal, v tom čase nestáli, boli postavené až neskôr.

Zrejme hovoríte o prípade, v ktorom je stíhaný oligarcha Výboh za to, že vraj odovzdal úplatok pre Pellegriniho…

Takéto okolnosti v dokazovanísú absolútne neprípustné. Ak takéto niečo svedok, ktorému hrozí stíhanie, uvedie v rámci spolupráce s vyšetrovateľom, tak to znižuje jeho dôveryhodnosť, a nielen v tej danej veci, ale aj v ďalších trestných veciach. Ďalšia vec, ktorá mi prekáža, je napríklad tá s aktuálnym obvinením Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela. Svedok Imrecze tvrdí, že získaval okrem pomerne vysokého platu vo vedení Finančnej správy 200 tisíc eur ročne, niekoľko rokov, a že to používal na osobnú spotrebu. Viem si samozrejme predstaviť, že niekto minie na hlúposti 200 tisíc ročne, ale nie je to pravdepodobné. V rámci trestného konania je potrebné zistiť, čo sa reálne s tými peniazmi stalo, kde boli uložené alebo investované a akými tokmi sa legalizovali. Vyšetrovateľ by to mal zistiť a ďalej s tým pracovať. V tomto prípade sa tak ale podľa uznesenia o vznesení obvinenia nestalo, vyšetrovateľovi aj špeciálnej prokuratúre stačilo iba to, čo im chcel povedať svedok a zároveň obvinený Imrecze a ďalší kajúcnici. Nič viac.

Treba však dodať, že svedkovia ako Imrecze nemajú motív hrubo klamať o úplatkoch, ktoré prijali, pretože ide o korupčný trestný čin, za ktorý musia byť po priznaní potrestaní. Asi by si nevymýšľal úlatky, ktoré neexistovali. Išiel by proti sebe.

Pointa pri takýchto spolupracujúcich obvinených je v tom, že za takúto spoluprácu dostanú nejaké výhody, napríklad znížený trest alebo zhovievavosť vyšetrovateľa pri ich inej trestnej činnosti. Problém je v tom, ako sa vlastne dostávame k spolupráci obvinených, teda ku kajúcnikom. Sú dva prípady. Prvá možnosť je, že zločiny takéhoto človeka sú veľmi dobre vyšetrené, zdokumentované a dokázané a nakoniec sa preto rozhodne, že sa vykúpi priznaním a udávaním komplicov.

Druhá možnosť je, že zločinecké prostredie chce takéhoto človeka zlikvidovať ako nepohodlného svedka a ak ten chce chrániť seba a svoju rodinu, požiada o ochranu a spoluprácu. Na Slovensku to bolo v poslednom čase ale celkom inak. Vo veľkom sa začal využívať a dovolím si tvrdiť, že aj zneužívať inštitút kolúznej väzby, ktorá má zabrániť, aby obvinený manipuloval svedkov a vyšetrovanie. V skutočnosti sa však na Slovensku väzba v mnohých prípadoch využívala ako nátlak na obvineného, aby začal spolupracovať, lebo inak bude držaný ďalej vo väzbe a s hrozbou vysokého trestu po odsúdení. Naznačia mu, že bude 15 rokov sedieť, alebo pôjde hneď na slobodu a dostane podmienku, ak začne spolupracovať a ak vie zabezpečiť svedectvá proti konkrétnym ľuďom…

Väzba je však časovo limitovaná, tých 15 rokov by obvineným hrozilo až po riadnom súdnom procese.

Kolúzna väzba je limitovaná, ale práve v tomto čase, keď je obvinený izolovaný a bez možnosti komunikovať, na neho môžu vyvíjať nátlak, aby spolupracoval, lebo v opačnom prípade mu bude hroziť nielen väzba, ale aj neprimerane vysoký trest. A na toto sa väzba zneužívať nesmie, kolúzna väzba slúži len ako nevyhnutný prostriedok na dočasné izolovanie obvineného, aby nemohol ovplyvňovať vyšetrovanie. Ak sa takto zneužije väzba, obvinený je motivovaný rozprávať to, čo od neho potrebuje vyšetrovateľ a potom nastáva zásadná otázka, či vôbec má čo povedať pri menách zo zoznamu vyšetrovateľa. Ak nemá, je tu priestor na to, aby začal fabulovať a aby tým získal prísľuby, že bude prepustený z väzby na slobodu a neskôr sa jeho vec vyrieši pre neho čo najlepším spôsobom.

Podozrivé je najmä to, že kajúcnikom po zadržaní a väzbe hrozili vysoké tresty, niekedy doživotné, ale keď začali spolupracovať, išli na slobodu, skutok sa prekvalifikoval a odsúdení boli zrazu iba na podmienku. Stalo sa to v prípade Beňu a čiastočne aj v prípade Imreczeho, jeho trest je len podmienečný, hoci bol preukázateľne skorumpovaný a mohol spôsobiť miliónové škody štátu. Sú takéto tresty dostatočné a spravodlivé? Umožňuje trestné právo a prax až takéto extrémy?

Áno, trestné právo umožňuje výrazné zníženie trestu obvinenému, ktorý spolupracuje. Na druhej strane je problémové, ak sa to porovná práve s pôvodnou hrozbou vysokého trestu, napríklad hrozbou doživotia, a zrazu vo výsledku obvinený po spolupráci skončí len s podmienkou a je na slobode. Takéto prípady už v poriadku nie sú. Veľký problém je, ak sa s obvineným robia dohody, že ak začne spolupracovať, prekvalifikuje sa jeho skutok z trestného činu s vysokou trestnou sadzbou na iný trestný čin s nízkou sadzbou. Nadkvalifikácia a potom podkvafikácia toho istého skutku sú veľký problém a súvisí to s tým, ako komplikovane sú jednotilvé skutkové podstaty trestných činov akumulované v trestnom práve.

Alebo s tým, aká kreatívna je špeciálna prokuratúra pri tlaku na obvinených, aby spolupracovali…

Alebo to.

Skúsme ísť na to viac optimisticky a konštruktívne. Je nepochybné, že na Slovensku sme mali éru rozsiahlej korupcie a politických zločinov. Nepochybné je aj to, že ich treba potrestať. Aký postup by ste radili ako právnik, aby boli tieto zločiny spravodlivo potrestané po vyšetrovaní a skončení súdnych procesov?

Áno, je to nepochybné a pre slovenskú spoločnosť je dôležité, aby boli korupčné prípady riadne vyšetrené, uzavreté a aby boli páchatelia odsúdení na základe jasných dôkazov. Pýtate sa na radu pre NAKA a špeciálnu prokuratúru… Tým postupom, ktorým teraz riešia trestné konania a ukazujú pri tom dôkaznú núdzu, spochybňujú nielen tie trestné konania, v ktorých sa im nedarí zabezpečiť dôkazy. Spochybňujú všetko, celú svoju činnosť. Lebo potom aj tí obvinení, ktorí sú stíhaní na základne jasných dôkazov, môžu právne aj verejne spochybňovať svoje trestné prípady.

Čo by som vyšetrovateľom poradil? Poradil by som im, aby vnímali vážne výhrady napríklad generálnej prokuratúry, ktorá prostredníctvom paragrafu 363 trestného poriadku upozorňuje, že trestné stíhanie je v niektorých prípadoch nezákonné, lebo nie sú zabezpečené dostatočné dôkazy, prípadne prichádza k iným nezákonnostiam. Jednoducho by som im poradil, aby konali zákonne a aby okrem jedného-dvoch kajúcnikov zabezpečili aj ďalšie svedectvá a ďalšie dôkazy vrátane účtovných, finančných, majetkových.

(viac…)

Dekan Burda: Politické kauzy sa vyšetrujú zle, niektoré stoja na vode a môžu vo veľkom pohorieť na súdoch

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

Dekan Burda: Politické kauzy sa vyšetrujú zle, niektoré stoja na vode a môžu vo veľkom pohorieť na súdoch

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

Súkromie je pre nás dôležité