Ako sa darí Grécku, krajine, ktorá pred dekádou takmer zbankrotovala

Dnes na túto krízu verejnosť takmer zabudla. Pritom rok 2022 bol pre Grékov významný. Vlani v máji krajina predčasne zaplatila poslednú splátku úveru od MMF, čím na úrokoch ušetrila 230 miliónov eur. V októbri Európska komisia oznámila oficiálne ukončenie dohľadu nad gréckym rozpočtom. V decembri schválila Eurogrup (združenie ministrov financií eurozóny) schválenie ôsmej – a poslednej – sady dlhových opatrení spojených s hodnotením plnenia podmienok ozdravného programu. Po administratívnej stránke je tak grécka kríza viac-menej oficiálne ukončená.

Grécko počas úvodných rokov krízy získalo zhruba 290 miliárd eur úverov zo strany nástrojov eurozóny a MMF. Druhou časťou záchranných prác bolo 72 miliárd eur výdavkových škrtov a zvýšených daní. Bolo jedinou krajinou v EÚ, kde počas  krízy skutočne nastalo ono legendárne „uťahovanie opaskov“.

V roku 2009 boli grécke verejné výdavky 128 miliárd eur. V roku 2017 to bolo len 86 miliárd eur – a to ešte bez upravenia o infláciu. To je nominálny pokles o 33 percent. Na porovnanie, na Slovensku v rovnakom období výdavky narástli o 18 percent.

Treťou vetvou záchrany boli odpisy gréckeho dlhu. Najznámejší sa stal „haircut“ z roku 2011, keď súkromní investori museli pristúpiť na 53,5-percentný odpis nominálneho dlhu, čo spolu s predĺžením splatnosti znamenalo pre nich reálnu stratu okolo 73 percent. Išlo de facto o bankrot Grécka, ktorý investori nepríjemne pocítili. Na Slovensku bol známy prípad Poštovej banky, ktorá si pre straty z gréckych dlhopisov musela nájsť nového majiteľa. Okrem veľkého haircutu bol grécky dlh – ale už vo verejnom vlastníctve – v nasledujúcich rokoch predmetom viacerých úprav, ktoré znamenali pokles jeho reálnej hodnoty. Znižovali sa úroky, naťahovala splatnosť a na časť dlhu bolo dokonca zavedené 10-ročné obdobie, počas ktorého Grécko splácalo len úroky.