Ako sa darí Grécku, krajine, ktorá pred dekádou takmer zbankrotovala
Grécka dlhová kríza bola pred dekádou najväčšou ekonomickou témou v Európe. Náhly kolaps gréckych verejných financií otriasol dôverou v euro a viedol k prehodeniu výhybky v monetárnej a fiškálnej politike eurozóny.
Pohľad na aténsku Akropolu. Foto: Pexels.com
Pohľad na aténsku Akropolu. Foto: Pexels.com
Dnes na túto krízu verejnosť takmer zabudla. Pritom rok 2022 bol pre Grékov významný. Vlani v máji krajina predčasne zaplatila poslednú splátku úveru od MMF, čím na úrokoch ušetrila 230 miliónov eur. V októbri Európska komisia oznámila oficiálne ukončenie dohľadu nad gréckym rozpočtom. V decembri schválila Eurogrup (združenie ministrov financií eurozóny) schválenie ôsmej – a poslednej – sady dlhových opatrení spojených s hodnotením plnenia podmienok ozdravného programu. Po administratívnej stránke je tak grécka kríza viac-menej oficiálne ukončená.
Grécko počas úvodných rokov krízy získalo zhruba 290 miliárd eur úverov zo strany nástrojov eurozóny a MMF. Druhou časťou záchranných prác bolo 72 miliárd eur výdavkových škrtov a zvýšených daní. Bolo jedinou krajinou v EÚ, kde počas krízy skutočne nastalo ono legendárne „uťahovanie opaskov“.