Čína žije v neustálom stave paranoje, tvrdí historik

Americký generál Mike Minihan nedávno vyzval svojich podriadených, aby si dali do poriadku osobné záležitosti a začali cvičiť. Do dvoch rokov totiž očakáva vojnu s Čínou. Napriek svojej dôležitosti na svetovej scéne fungovania a tradície Ríše stredu zostávajú na Západe značne nepochopené. V povojnovej histórii na ne nikto nemal väčší vplyv ako Mao Ce-tung, predseda Komunistickej strany Číny v rokoch 1943 až 1976. Doviedol komunistov k víťazstvu v občianskej vojne, začal veľký skok vpred, ktorý mal Čínu rapídne zmodernizovať, no namiesto toho spôsobil najväčší hladomor v dejinách a nakoniec rozpútal chaos kultúrnej revolúcie. Málokto vie toľko o maoistickej Číne a odkaze „veľkého kormidelníka“ ako holandský historik pôsobiaci v Hongkongu Frank Dikötter.Ako sa dostali čínski komunisti k moci? Hlavne vďaka víťazstvu v občianskej vojne? Boli ich protivníci z Čínskej národnej strany alebo Kuomintangu jednoducho vyčerpaní z boja proti Japonsku? Alebo mali komunisti aj skutočnú podporu medzi obyvateľstvom?To je dosť široká otázka. Ak hovoríme iba o období medzi rokmi 1945 a 1949, musíte si uvedomiť niekoľko vecí. Po prvé, Stalin poslal asi milión vojakov do Kórey, aby sa tam stretli so svojimi americkými náprotivkami na 38. rovnobežke. Počas tohto obdobia Sovieti okupovali Mandžusko, kde zostali nejakých šesť mesiacov. Mandžusko je pre Čínu kľúčová ekonomická oblasť a strategicky je tiež veľmi dôležité. Takže Kuomintang nikdy nad Mandžuskom nezískal opätovnú kontrolu, Stalin ho postupne odovzdal Maovi a jeho zúboženej armáde guerillových bojovníkov. Časom ale Sovietsky zväz pomohol vybudovať Čínsku komunistickú stranu, dôstojníci boli poslaní do Moskvy na pokročilý výcvik, naprieč Mandžuskom boli postavené vojenské inštitúty a komunisti dostali zásoby a zbrane od ZSSR.A Američania nepodporovali Kuomintang?Kuomintang v rovnakom čase v skutočnosti stratil podporu svojich spojencov, teda hlavne USA. To je jeden kľúčový fakt, na ktorý musíte neustále myslieť. Druhý je, že Kuomintang a jeho vodca Čankajšek sa snažili vládnuť krajine, ktorá bola zničená druhou svetovou vojnou. Európania ťažili z Marshallovho plánu, ale muž, ktorého meno plán nesie, teda americký minister zahraničia George Marshall, je ten, kto zabránil Čankajškovi prenasledovať komunistov, uvalil zbrojné embargo a vôbec neposkytol Kuomintangu veľa pomoci. Takže, ako môžete vybudovať Čínu bez ekonomickej podpory? To je kľúčová otázka. Tiež si musíte uvedomiť, že spravovať krajinu, snažiť sa niečo vybudovať, je celkom zložité. Ak ju chcete iba zničiť, je to oveľa jednoduchšie. Komunistické elementy tak neustále podkopávali Čínsku republiku, napríklad sabotovaním železnice. Tiež nemôžete riadiť krajinu s vysokou mierou inflácie, ktorá sa neustále zvyšuje. To je tiež dôsledok druhej svetovej vojny. Čínska republika a Čankajšek nemali ako vybrať dostatočné množstvo financií, takže museli tlačiť peniaze, čo viedlo k inflácii.To sú štrukturálne problémy. Ako prebiehala samotná vojna?Zhruba od roku 1947 alebo 1948, keď komunisti začali útočiť a dobývať mestá, viedli opotrebovávaciu vojnu. Kľúčovým momentom je obliehanie mesta Čchang-čchun, ktoré je pod blokádou viac ako pol roka a zomrelo tam od hladu 160- až 180-tisíc ľudí. To je obrovský počet obetí. Keď komunisti vyhladovali ešte niekoľko ďalších miest, ostatní sa začali jednoducho vzdávať, aby ich nestretol rovnaký osud. Takže otázka vôle a otázka odhodlania spôsobovať bolesť, smrť a teror civilnému obyvateľstvu zohráva tiež veľkú úlohu. Keď v roku 1949 nad Zakázaným mestom zaviala červená zástava, nevítali ľudia čínskych komunistov, ale koniec viac ako desať rokov trvajúcej vojny, či už proti Japonsku, alebo tej občianskej.Vzbury, občianske vojny a zmeny režimov sú v čínskej histórii pomerne časté. Má víťazstvo komunizmu nejaké domáce dôvody? Často sa hovorí o Číne ako o konfuciánskej krajine.

Frank Dikotter. Foto: Profimedia.sk Frank Dikotter. Foto: Profimedia.sk

Áno, často sa hovorí o tom, že Mao je jednoducho červený cisár, podobný svojim predchodcom, že v skutočnosti vôbec nejde o marxistickú revolúciu. Nechápem, ako to niekto môže vážne tvrdiť. Ich ideológia je marxizmus, spôsob vlády leninský a celá spoločnosť po roku 1949 zažíva čistky v komunistickom štýle. Ľudia musia čítať nielen predsedove knihy, ale aj ostatné klasiky marxizmu. Je to úplná indoktrinácia. Neviem, čo to má spoločné s konfucianizmom alebo čímkoľvek iným. Je to moderné hnutie. Iste, môžete povedať, že boľševici neboli moderní, že nadväzovali na ruské tradície, že nacisti neboli moderní a nadväzovali na nemecké tradície, taktiež talianski fašisti zase nadväzovali na tie svoje. Vôbec tomuto argumentu nerozumiem. Samozrejme, ak sa pozriete na Mussoliniho, určite nájdete kresťanské, katolícke vplyvy. Je to Taliansko. V nacistickom Nemecku určite nájdete veci z nemeckej kultúry. Ale nakoniec ide o extrémne moderné systémy. Sú moderné v tom zmysle, že chcú obmedziť všetku slobodu, ovládať každého jednotlivca a monopolizovať moc v miere, ktorá je pred 20. storočím bezprecedentná. To, že napríklad Stalin je niektorými vidiečanmi považovaný za báťušku cára, neznamená, že nejde o naskrz moderný systém.

V roku 1958 Mao spustil program modernizácie, známy ako veľký skok vpred. Prečo sa po nejakých desiatich rokoch pri moci k tomu odhodlal?


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.