Nick Cave a jeho konzervatívny temperament

A potom tam čítate: „Nehovorím, že som konzervatívec s veľkým K [v angličtine podporovateľ konzervatívnej strany alebo politiky, pozn. red.], skôr mám konzervatívny temperament. Povedal by som, že, aspoň ako som to schopný pochopiť, konzervatívny temperament súvisí s hlbokým pochopením vnútornej hodnoty sveta a jeho zraniteľnej a neistej povahy. Je podozrievavý k impulzívnej ochote niečo búrať, rozmontovať, zrušiť, vypáliť do základov a skôr má sklon k opatrnej, postupnej zmene, pretože so svetom musíme zaobchádzať opatrne. Konzervatívec rozumie strate a smútku.“

„Som určite otvorený novým veciam, ale zároveň s docenením toho, čo sa udialo v minulosti, a melancholickým pochopením, že je oveľa ľahšie niečo zbúrať, ako to zase postaviť. Ale nakoniec si myslím, že konzervativizmus je ašpirácia, že je to niečo, o čo by sme sa mali usilovať – o spoločnosť, ktorá funguje dosť dobre na to, aby stála za konzervovanie. Myslím, že sme tam ešte nedospeli, samozrejme, ešte zostáva všeličo reformovať, ale myslím, že sa vcelku pohybujeme správnym smerom.“

To rozhodne nie je zlý opis konzervativizmu. Takých je, naopak, málo.

Je zdanlivo jednoduchý. Pojmy, ktoré Cave používa, si vystačia s prirodzenou rečou, nemusíte mať preštudovaný žiadny odborný koncepčný aparát. Ale zároveň tie slová môžu pre hocikoho byť jednoduché len zdanlivo, ťažko uchopiteľné, ak by ste sa ich chceli naučiť napríklad na skúšku. Skoro nikto takto nehovorí.

Vedeli takto hovoriť napríklad Roger Scruton alebo Michael Oakeshott. Vezmite si napríklad najslávnejší Oakeshottov citát: „Byť konzervatívcom znamená dávať prednosť známemu pred neznámym, dávať prednosť vyskúšanému pred nevyskúšaným, faktu pred tajomstvom, existujúcemu pred možným, obmedzenému pred neviazaným, blízkemu pred vzdialeným, dostatočnému pred nadbytočným, príhodnému pred dokonalým, smiechu teraz pred utopickým blahom.

Je to celkom podobný opis, zjavne zachytáva čosi reálneho a niečo viac než obyčajné reakcionárstvo. Je tiež vzácny. Súčasné vzdelanie – základné, vysoké aj účasť na súčasnej konverzácii úspešných ľudí – vás k nemu nedovedie a nepripraví vás naň. Priemerný expert z globálnej konzultantskej firmy by mal problémy dať niečo také dohromady bez ohľadu na honorár. Digitálny jazykový model, ktorý je založený, zjednodušene povedané, na tom, aké slová v našej civilizácii najtypickejšie nasledujú po akých slovách, by bol bezradný. Vedel by napodobniť reakcionárstvo, ale dať do kontrastu smiech a utópiu by mu nenapadlo.

Preto je tiež ľahké ten plný výklad zabudnúť, zostane len v tom, kto ho má osobne prežitý. Preto mohli dôjsť do veľmi podobného miesta intelektuáli ako Scruton a Oakeshott, ktorých primárnym zdrojom aj médiom boli práce v abstraktnom, filozofickom jazyku, a Cave, ktorý komunikuje so svetom v estetickom móde. Preto môžu o „temperamente“ hovoriť podobne ľudia, ktorých osobnostný temperament je veľmi odlišný. Cave je z austrálskeho vidieka, jeho hudba, občas dosť disonantná, je plná príbehov desperátov a vrahov. Časť života prežil na drogách a akýmsi šťastným riadením okolností neskončil život predčasne ako niekoľko jeho kamarátov a spolupracovníkov. Lehmannová ako správna vedkyňa v bezprostredne predchádzajúcej otázke tiež poznamenáva, že Cave by najskôr v štandardnom psychologickom teste osobnosti Big Five mal vysokú hodnotu otvorenosti. Aké odlišné „temperamenty“ sú proti nemu Scruton, ktorý najradšej písal, obradne pil víno a jazdil na koni, alebo cambridgeský don Oakeshott (aj keď ten sa vraj raz niekomu zveril, že si nevie predstaviť, že by zomrel bez toho, aby sa zúčastnil útoku kavalérie).