Úvaha o Rusku a slobode

Tento text by sme mohli nazvať aj Tri dúšky slobody. Bude v ňom reč o tom, kedy bola v Rusku sloboda, respektíve sloboda na ruské pomery, a čo to vyvolalo. Píše profesor Lipitsky.

Rusko je bohatou krajinou na prírodné zdroje a rozsiahle územia. Stále tam však žije veľa chudobných ľudí. A okrem toho tam vždy chýbala sloboda. Niektorí vedci sú presvedčení, že tie dve veci sú prepojené, bez slobody vraj človek nemôže byť ani bohatý.

No v ruských dejinách nájdeme minimálne tri epizódy, keď ľudia získali slobodu a nedokázali ju využiť k zlepšeniu svojho života. Reakciou na to bolo, že sa rýchlo vrátili do svojho obvyklého utláčaného stavu.

Koniec otroctva

Ako prvý z nich uvediem rok 1861, keď bolo konečne zrušené nevoľníctvo roľníkov, ktoré trvalo už od 11. storočia. Išlo o radikálnu reformu, uskutočnenú cárskou vládou. Industrializácia si vtedy vyžadovala neustály prílev pracovnej sily a voľný trh práce, no kým významná časť obyvateľstva bola viazaná na miesto trvalého pobytu, keďže boli „majetkom“ zemepánov, industrializácii sa nedarilo.

Vďaka tomu prišla reforma. Vďaka nej roľníci dostali ľudské práva, ktoré nikdy pred tým nemali: nikto ich už nemohol predať ani kúpiť, bezsúdne trestať a udržovať silou. Nestalo sa to na ich žiadosť, ale podľa úvah, ktoré boli mysleniu riadnych a zvyčajne negramotných ľudí nedostupné.

Sedliaci vnímali slobodu ako katastrofu. Keď počuli o oslobodení, často sa utiekali k svojim dovtedajším pánom a prosili ich, aby ich nenechali napospas osudu. Navyše, problém bol, že síce dostali osobnú slobodu, ale nie pôdu, ktorá by ich uživila. Po novom si museli kupovať alebo prenajímať pozemky od zemepánov a prežívať samostatne, alebo sa vzdať poľnohospodárstva a hľadať si prácu v mestách.

Pre mnohých to znamenalo mizériu, ale cieľ bol dosiahnutý – vznikla armáda dostupných nájomných robotníkov – proletárov. Cenou za to bolo zničenie zaužívaného spôsobu života miliónov sedliakov, ich masové zbedačenie a – prichádza dôležitá poznámka pre úvahu o Rusku a slobode – vznik pretrvávajúcej averzie voči slobode, ktorá sa od toho momentu spájala len s nepríjemnými následkami.

Prvý dúšok slobody sa ukázal byť neúmerne horký.

(viac…)