Neistota rozkladá mozgy. Sociálne siete zosilňujú polarizáciu. Fact checking príliš nefunguje, hovorí neurovedec Horáček
Ako a prečo neistoty zhoršujú v posledných rokoch duševné zdravie a polarizujú spoločnosť? A ako sa tomu môžeme brániť? Odpovedá na to popredný český psychiater a neurovedec profesor Jiří Horáček, prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a vedúci Centra pokročilých štúdií vedomia Národného ústavu duševného zdravia.Čo robí súčasná doba stúpajúcej neistoty, nedôvery a polarizácie spoločnosti s ľudským mozgom?Pozerám sa na to z dvoch strán. Jednak ako psychiater a aj ako neurovedec, ktorý sa zaoberá výskumom mozgu. Z pohľadu psychiatra vidím, že narastá počet depresívnych a úzkostných stavov. Je pochopiteľné, že komplikovaná súčasnosť, ktorú žijeme, má vplyv na psychiku človeka. Iná vec však je, čo sa skutočne deje v mozgu. Aby sme tomu porozumeli, treba si aspoň trochu priblížiť, ako ľudský mozog funguje. Ako sa realita vlastne odráža v našom nervovom systéme. Myseľ určite nefunguje tak, že by priamo fotila a pasívne zobrazovala realitu. Nie je to fotoaparát. Mozog aktívne vyvodzuje závery z toho, čo okolo seba vidíme.
Profesor Jiří Horáček. Foto: Alexandr Malachovský / CNC / Profimedia, Model Release: no, Credit line: Profimedia
Profesor Jiří Horáček. Foto: Alexandr Malachovský / CNC / Profimedia, Model Release: no, Credit line: Profimedia
Čo to znamená?
Celý život si zhromažďujeme a vytvárame rôzne predstavy a schémy o svete. Keď kráčame realitou, tak tieto predstavy stále testujeme a upravujeme. Obraz sveta, ktorý vidíme pred sebou, teda nie je jeho prostým zobrazením, ale aktívnym vyvodením predstáv o ňom, ktoré máme vo svojom mozgu. Ako to funguje? Prežívam nejaký okamih. Napríklad teraz, keď spolu sedíme v kaviarni. Mám o tom okamihu vopred nejakú predstavu, odborne jej hovoríme „prior“. A mozog vždy testuje, či sa realita s tou predstavou zhoduje. Sedíme tu pri stole? Rozprávame sa o zaujímavých veciach? Alebo sa deje niečo iné, čo sme nečakali, napríklad, že okolo nás padajú bomby? Mozog funguje tak, že stále generuje modely reality, ktoré testuje. Keď je tá predstava v súlade s tým, čo vidím okolo seba, je všetko v poriadku. Som zladený s realitou a zažívam istú harmóniu. Tento model vytvárania predstáv a očakávaní je zásadným znakom nervového tkaniva na všetkých úrovniach, nielen na tej najvyššej kognitívnej úrovni. Rovnako to funguje aj pri vnímaní. Keď na vás vidím bledomodré šaty, tak som testoval očakávania, akú farbu budete mať na sebe. A tá je buď v súlade s mojimi očakávaniami, alebo ste ma svojou bledomodrou, naopak, prekvapila.