Rok vojny a naše hodnoty

V novembri 1989 sme žiadali slobodu pre všetkých, dnes majú ľudia strach čosi povedať, lebo udavači sa pretekajú, aby odhaľovali „proruských ľudí“. V novembri 1989 sme všetci boli „Verejnosť proti násiliu“. Teraz už roky podporujeme politickú expanziu na východ, ktorá nás nemohla doviesť inam než k veľkému násiliu.

Keď pred rokom začala ruská invázia na Ukrajinu, dúfali sme, že vojna sa skončí skôr ako o rok. Po pár mesiacoch sme smutne pochopili, že bude trvať dlhšie, možno oveľa dlhšie.

Vojna zmenila celý euro-americký priestor, a to fyzicky i mentálne. Platí to pre Rusko, Európu i USA. Po fyzickej stránke priniesla deštrukciu, smrť a zranenie státisícov Ukrajincov a Rusov, mnohomiliardové škody na zničenej Ukrajine a schudobnenie Európy. Merané stratou ľudských životov, vojna na Ukrajine sa stáva zatiaľ najväčšou katastrofou 21. storočia.

Chcem sa teraz venovať zmene mentálnej, ktorá sa týka i nás na Slovensku.

Viac-menej nepoznám ľudí, ktorí vyjadrujú súhlas s počínaním Ruska. Napriek zjednocujúco odmietavému postoju k invázii a všeobecnému odsúdeniu Ruska však vojna priniesla na Slovensko, ale aj v rámci celého Západu hlboké rozdelenie v medziľudských vzťahoch, zníženie úrovne demokracie a slobody a ohrozenie našich hodnôt.

Neslobodno hovoriť o koreňoch vojny

Prvá poznámka sa týka jedného tabu, ktoré sa hlavný prúd politiky a médií pokúša úspešne nastoliť. Neslobodno uvádzať súvislosť ruskej invázie s dlhoročnými plánmi Západu, smerujúcimi k vtiahnutiu Ukrajiny do sféry vplyvu Západu, a to snahou prijať Ukrajinu do NATO alebo dvojstrannou zmluvou medzi USA a Ukrajinou z jesene 2021. Neslobodno povedať, že ruská invázia bola reakciou na tieto kroky Západu. Samozrejme, že to bola reakcia odsúdeniahodná. Ale bola to reakcia naozaj vyvolaná akciami Západu.

Včera sme chceli vládnuť na Donbase pri hraniciach Ruska, dnes kričíme: Zastavme Putina. A zamlčiavame, že to bolo Rusko, kto od roku 2007 hovorilo: Už sa vy zastavte v postupe k našim hraniciam.

Pritom dôkazov tejto súvislosti je neúrekom, na Štandarde sme o nich písali. Komické je, keď sa občas z ničoho nič objaví ďalší taký dôkaz. Nedávno sme si všimli päťhodinový rozhovor bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta pre izraelskú televíziu. Hovoril o tom, ako po vypuknutí vojny tajne navštívil v Kremli Putina, telefonoval s Volodymyrom Zelenským aj so západnými lídrami, aby dojednal mier. Povedal, že dosiahol Zelenského súhlas s Putinovou požiadavkou neutrality Ukrajiny, čo by znamenalo, že Ukrajina do NATO nevstúpi a nebudú v nej vojaci NATO. Veď o to predsa šlo, o neutralitu Ukrajiny – a hovorí to Bennett.

No, veď práve, o to predsa vždy išlo. Ale všimnite si, kto všetko to vytrvalo popiera.

(viac…)