Ničenie pamiatok je symbolom poníženia porazených. Takto sa správa každý dobyvateľ, vraví odborníčka na Blízky východ

Arabistka a iranistka Lenka Hrabalová sa považuje za jednu z najväčších expertiek na Blízky východ v našom regióne. Túto časť sveta často navštevuje, obdivuje pamiatky a kultúru, ale tešia ju hlavne stretnutia s ľuďmi. Je autorkou knihy o stave pamiatok na Blízkom východe Dejiny v troskách.

Každý si pod pojmom Blízky východ predstavuje niečo iné a samotné krajiny v ňom sú rôznorodé. Ako tento región ohraničujete vy?

Z môjho pohľadu tam patrí aj severná Afrika, od Mauretánie cez Maroko po Egypt, cez oblasti Perzkého zálivu po Irán. Lenže to je naozaj stále pomerne individuálne, záleží od definície človeka, ktorý sa týmto regiónom zaoberá.

Pokiaľ existuje niečo, čo tieto krajiny spája, je to islam, ale aj ten je mimoriadne rôznorodý a navyše je na tomto území veľa iných náboženstiev. Čo je teda tým tmelom?

Samozrejme, dôležitý je islam, ale je tu aj arabské etnikum. Väčšina krajín Blízkeho východu etnicky a jazykovo do arabského sveta spadá. Vymykajú sa dva štáty – Turecko a Irán. Ten svet je ale etnicky heterogénny a nábožensky mimoriadne pestrý. Ťažko hovoriť o nejakom tmele. Tých krajín je veľa, sú spolu v konflikte a vedú vojny. Pokiaľ ale nejaký jednotiaci prvok hľadáme, tak islam sa k tomu blíži najviac.

Táto časť sveta je kolískou civilizácie, zároveň je ale synonymom pre konflikt. Prečo?

Hovoríme o mieste na pomedzí troch kontinentov – Európy, Ázie a Afriky. Sme na križovatke sveta, veľmi bohatom a mimoriadne strategickom území, ktoré zažilo v 20. storočí veľký úpadok. Podpis Sykes-Picotovej dohody umožnil v roku 1916 vznik štátov na základe čiar v piesku. Boli vytvorené umelo – bez ohľadu na prianie miestnych obyvateľov, na rôzne etniká, klany a históriu. Dôležitý bol iný, často európsky záujem. Niekde tu sú korene konfliktov, ktorých sme dnes svedkami. Do veľkej miery je teda príčinou európsky kolonializmus. Geografická poloha je natoľko strategická, že je miestom veľkého záujmu nielen Európy, ale aj Ameriky, Ruska i Číny, čo tento región ďalej destabilizuje

Navštevujete krajiny, kde hrá viera zásadnú úlohu. Vy sama ste ateistka. Je tento pohľad pre vás výhodou či nevýhodou?

Svoj ateizmus jednoznačne vnímam ako výhodu, ale keď sa nachádzam na Blízkom východe, hlásim sa ku kresťanstvu. V tomto regióne sa nielen medzi moslimami, ale i medzi kresťanmi ateizmus vníma negatívne. Ateisti sú považovaní za ľudí bez morálky, etiky a bez akýchkoľvek obmedzení. Viera ma fascinuje, rada sledujem jej prejavy, pri každom rozhovore je jej prežívanie veľkou témou, ale svoj náboženský odstup mám rada. Viem že veriaci ľudia, hlavne v tomto regióne, to ako výhodu nevnímajú. Dokonca mám pocit, že ateizmus nevedia uchopiť, nerozumejú mu. Hlavne v tých konzervatívnejších oblastiach je to nepredstaviteľný koncept. Viera v tomto regióne nielen v živote moslimov, ale aj kresťanov predstavuje skutočne zásadný pilier.

Vaše aktivity sú rozsiahle, okrem prednášok a publicistických výstupov sprevádzate turistov. Opakovane ste spomenuli, že veľmi rada navštevujete krajiny počas náboženských sviatkov.

Aj keď v sebe nemám vieru, pozorovať jej prejavy – ľudskú horlivosť, zanietenosť a odovzdanosť – ma fascinuje. Počas sviatkov to nie sú len spirituálne, ale aj veľmi konkrétne prejavy – ako sa k sebe ľudia správajú, ako celá krajina cirkuluje na sväté miesta či za rodinou, panuje povznesená nálada a ľudia sú nesmierne štedrí.

Dlhé roky sa zaujímate o kultúru a pamiatky v oblasti Blízkeho východu. Práve tu sa nachádzajú mimoriadne cenné a dosiaľ turisticky neobjavené skvosty. Čo sú podľa vás tie najväčšie skryté poklady?

(viac…)