Ak niekto povie, že nevie spievať, je to skôr psychický problém, tvrdí autor liturgickej hudby

Pawel Bebenek je na prvý pohľad veľmi skromný muž, vo vnútri sa však skrýva ohromný talent. Liturgické piesne nielen komponuje, ale ich aj učí spievať veriacich. Čaro hudby odkryl až na vysokej škole. Dnes sa jeho liturgické piesne spievajú po celom svete. Počas roka ho doma vidieť len zriedka. Aj teraz sme sa stretli v Ríme, kde práve dohaduje detaily jedného zo svojich ďalších hudobných workshopov.

Ako skladateľ ste v Poľsku pomerne známy. Ale menej známy je váš osobný príbeh. Prezraďte, ako ste sa dostali k hudbe?

Cez cirkev. Hoci je moja rodina nábožensky založená, živú vieru som spoznal, až keď som mal 17 rokov. Po skončení strednej školy som sa stretol s liturgiou, ktorá na mňa urobila obrovský estetický dojem. Očarilo ma množstvo emocionálnych zážitkov na každej úrovni – zrak cez obrazy, sochy a architektúru, čuch cez vôňu dobrého kadidla, sluch cez spev. Spôsobilo to, že som sa ako mladý muž začal zaujímať o to, prečo sa tá krása deje. Aký je dôvod jej existencie.

To všetko sa dialo v Krakove, u dominikánov. A ako to už u nich býva, asi na celom svete, je to nevšedné prostredie, kde môžete stretnúť množstvo zaujímavých ľudí. A práve oni ma k hudbe postupne priťahovali.

Takže ste svoje povolanie nezačali objavovať typickým spôsobom už ako dieťa, hrajúc napríklad na nejakom hudobnom nástroji?

Nie. Rodičia i škola ma pripravovali na praktickejšie povolanie. Študoval som na elektrotechnickej škole. Neskôr ma však zaujala klasická filológia, čiže latinčina a gréčtina. Hudba sa objavila až na samom konci práve zásluhou otcov dominikánov v Krakove.

Takže to oni vás učili, ako písať noty a husľové kľúče?

Nie tak celkom. K tomu písaniu nôt sa viaže celkom milý príbeh. Písať noty ma totiž učila moja manželka Laura vtedy ešte ako moja priateľka. Vyštudovala strednú hudobnú školu, hrala na viole. To vlastne pre ňu som u dominikánov zotrval, keď sa moja prvotná fascinácia začala strácať. Najväčším argumentom na spievanie v zbore bola práve ona. Pán Boh mi postavil do cesty ženu, ktorá ma priviedla k nemu aj k hudbe. Vnímam to ako veľkú Božiu prozreteľnosť.

Hudbu som mal už od malička rád. Chodil som k susedom, ktorí mali hudobné nástroje, aby som si ich ohmatal a skúšal som na nich hrať. Ale rodičia vo mne tú vášeň neodkryli. Pán Boh to naplánoval tak, aby sa môj talent prejavil mimo program.

Čo presne to znamená, mimo program?

(viac…)