Výzvy na mier a vyzbrojovanie sa nevylučujú. Chceme vidieť Ukrajinu rokovať, nie žobrať o milosť

Ukrajinskí vojaci jazdia na tanku na frontovej línii v meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v pondelok 20. februára 2023. FOTO TASR/AP

Čoraz viac signálov nasvedčuje tomu, že nasledujúca jarná strategická protiofenzíva Ukrajiny bude rozhodujúca – a možno posledná. Západ svoju ďalšiu podporu zrejme podmieni ochotou ukrajinského vedenia pristúpiť k rokovaniam, ktoré, paradoxne, sprvu odmietali práve Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.

Posledné okolnosti nasvedčujú, že medzi západnými spojencami došlo k obratu uvažovania nad ukrajinskou tragédiou. Kým ukrajinský prezident na začiatku vojny signalizoval ochotu s Moskvou rokovať, Nemci a Francúzi to zľahka podporovali, no kľúčoví anglosaskí spojenci Ukrajiny to odmietali.

Mediálna mašinéria bola plná hysterických výziev o tom, ako nesmieme pripustiť rokovania a podporiť tým, aby Rusko expandovalo a ukradlo nové územia.

Prepísať hranice takýmto spôsobom je naozaj nebezpečné a protiprávne. No Spojené štáty a Briti na tom trvali aj napriek tomu, že sme vedeli, že vytrhnúť z Putinových pazúrov väčšinu získaných území bude nesmierne náročné, ak nie rovno nemožné.

Pôvodne sme počúvali, že Ukrajinu treba podporovať dovtedy, kým nevybojuje späť dokonca aj Krymský polostrov. Hoci to zjavne nikdy nebolo reálne, Západ Ukrajine nahováral, že s jeho podporou to dokáže. Ukrajina tomu uverila, lenže smelé očakávania Západu sa nenaplnili, svojho oslabeného spojenca buď nechcel, alebo nedokázal vojensky podporovať a vyzbrojovať dostatočne.

Keďže front sa za pol roka výrazne neposunul, okrem zbytočných úmrtí desiatok tisíc ľudí na oboch stranách a doničenej Ukrajiny sme sa ocitli nielen vo vojenskom pate, ale aj v tom diplomatickom. Nielen Zelenskyj (voľby má o 17 mesiacov), ale ani Putin (voľby o 13 mesiacov) mierové ústupky nepripúšťajú. 

Západní morálni osvietenci si podľa všetkého ani neuvedomovali, do akej pasce ťažko skúšanú Ukrajinu vohnali. Medzitým sa situácia totiž posunula. Ukrajinský ľud vraj neustúpi, kým nedobyje všetky svoje územia spred roka 2014. Mier teda nie je možný.

Svoj postoj však obracajú práve západní spojenci. Chcú vidieť ochotu Ukrajiny rokovať o mieri, teda žiadajú, aby bola pripravená vzdať sa časti svojich území.

Denník Štandard nikdy nebol fanúšikom vyzbrojovania vojenského konfliktu, ktorý nemá východisko a stáva sa z neho zákopová vojna, v ktorej sa zbytočne umiera. Niektorí jednoduchší ľudia si to vysvetlili tak, že odmietame pomáhať Ukrajine, aby sa bránila. Nikdy to nebola pravda. Odmietali sme intenzívnu a bezmyšlienkovitú podporu vojny bez hľadania reálneho a skutočného východiska. Napokon, viacerí západní experti a novinári priznávajú, že skôr či neskôr sa konflikt bude musieť skončiť za rokovacím stolom.

Lenže ak od Ukrajincov chceme, aby rokovali o mieri, potrebujú byť na to silní, teda vyzbrojení.

Patová situácia je už verejne priznávaný stav

Situácia na Ukrajine sa už dávno dostala do patovej fázy, v ktorej ani jedna zo strán konfliktu nemá reálnu nádej na úplnú vojenskú porážku súpera. Priznáva to čoraz viac generálov a analytikov. Nie ruských „analytikov“ a propagandistov. Západných.

(viac…)
Matej Gašparovič

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]