Detská psychiatrička Kováčová: Zmena pohlavia nie je riešenie. Tí, čo pociťujú rodovú dysfóriu, často trpia inými poruchami

"Viete, čo robia deti celé dni? Sedia s mobilmi a sledujú všelijaké videá, týmto zabíjajú hodiny svojho času. Mobily sú pre ne neskutočné nebezpečenstvo a rodičia to buď nevedia, alebo to podceňujú, keďže na ne nemajú čas," hovorí o veľkom náraste pacientov a fenoméne rodovej dysfórie detská psychiatrička Anna Kováčová.

Už 26 rokov pôsobíte na detskej psychiatrii, máte bohaté skúsenosti s touto prácou. Akú zmenu ste zaznamenali za posledné roky u detí?

Hlavnou zmenou je to, že máme viacnásobný počet pacientov. Momentálne praskáme vo švíkoch, pričom nám neúmerne pribúdajú počty samovražedných pokusov a narastá sebapoškodzovanie. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme nemali takmer žiadne. Riešili sme skôr poruchy správania, občas schizofrénie, hyperkinetické a vývojové poruchy, ktoré sú bežné v detskej psychiatrii. No teraz máme veľký nápor diagnóz, ktoré nazývame akútna reakcia na stres. Či je to agresia, sebapoškodzovanie, šikana, agresivita k sebe samému, agresivita k rodičom.

Čím to je? Z čoho to podľa vás vyplýva?

Veľký rozdiel oproti minulosti vidím aj vo vysokom počte rozvodov a disharmonických rodín. Často ide o deti z rozvedených rodín, prípadne deti, ktoré žijú len s jedným rodičom, a z takzvaných rekomponovaných rodín.

Takže väčšina vašich pacientov pochádza z rozvedených rodín?

Nedá sa to povedať jednoznačne, ale keď som robila retrospektívnu štúdiu na suicidialitu, tak príčinou boli vo väčšine prípadov konfliktné rodinné prostredie a rozvod rodičov. Druhý dôvod bol konflikt rodič a dieťa. Ďalšie dôvody, ako napríklad problémy v škole, šikana, neželané gravidity a podobne, už boli menej časté. Bolo zaujímavé, že veľmi málo sa tam vyskytovalo telesné alebo psychotické ochorenie.

Vráťme sa ešte ku koreňom zvyšujúceho sa počtu pacientov. Aké sú ďalšie faktory?

Ako som už spomínala, v prvom rade za tým stoja nefungujúce rodiny. Teda ak matka nie je na svojom mieste, je podnikateľkou alebo modelkou, ak sa otec venuje v prvom rade zamestnaniu, záľubám, ak majú vedľajšie vzťahy. Na druhom mieste je škola, prehnané nároky, nedostatočne pútavé vzdelávanie. Tretím dôvodom je, že spoločnosť, v ktorej deti žijú, je formovaná všadeprítomnými bezbrehými médiami. Čím sú deti múdrejšie, tým intenzívnejšie vnímajú náladu v spoločnosti. A tá je charakteristická enormne narastajúcou agresivitou, ktorá sa vyskytuje všade. Deti sú formované v prostredí, kde chýbajú akékoľvek hodnotové kritéria. Sú ovplyvňované modernými ideológiami, ktorým chýba akýkoľvek rešpekt k životu, tradíciám a zvyklostiam národov. U detí to badať v tom, že sa veľmi zhoršili v rešpektovaní autorít. Nerešpektujú rodičov, učiteľov ani základné princípy. Ich hodnotový rebríček je úplne rozhádzaný. Za tým všetkým sa skrývajú prevrátené hodnoty a z nich vychádzajúci hedonistický spôsob života, kladenie zábavy a majetku na prvé miesto v živote.

Tým akoby hovoríte, že psychické problémy vychádzajú z prevráteného rebríčka hodnôt.

Mladí po príklade rodičov majú často prevrátený rebríček hodnôt. Ak máte na prvom mieste iné hodnoty, a nie rodinu, tak sa rodina ľahko rozpadá. Paradoxne, potom vzniká situácia, že tých, ktorí uznávajú prirodzené hodnoty, vždy platný poriadok a snažia sa ho reštaurovať, spoločnosť obviňuje ako bigotných, fundamentalistov, dokonca homofóbnych. Psychiatria je však len odraz toho, ako má naša spoločnosť nastavené hodnoty.

Vieme identifikovať kritický vek, kedy sa najčastejšie prejavujú psychické problémy?

Je to v období začínajúcej puberty, teda približne od dvanástich rokov. Okolo štrnástich máme kulminujúci počet suicidálnych pokusov. Ak sú deti zo sociálne slabého prostredia, dochádza u nich ešte skôr k nekontrolovanému používaniu médií, narastá ich apatia, nechuť pracovať, odmietanie školy. Tie deti, ktoré sú premýšľajúce a inteligentné, zasa cítia, že im tu niečo chýba, že niečo nie je v poriadku, nevidia zmysel života. To je základná choroba, nedostatok zmyslu života.

Neviem si predstaviť štrnásťročného mladého človeka, ktorý nemá chuť do života a premýšľa nad samovraždou. Veď v tomto období by deti mali byť najživšie.

Aj my nad tým krútime hlavou. No takýchto detí tu máme čoraz viac. Treba povedať, že u niektorých existuje aj biologická či genetická záťaž, to sú deti so sklonom k depresiám, úzkostným poruchám. Sú to deti, ktoré majú tieto poruchy v rodine, majú istú genetickú predispozíciu, čo sa potom vyvíja ďalej aj pod vplyvom sociálnych príčin. Veľkú paseku urobil aj covid. A musím spomenúť aj médiá. Dnes si na internete nájdete čokoľvek vrátane návodu na samovraždu. A deti sa k tomu, samozrejme, dostanú.

Minule sme mali absurdný prípad, keď k nám prišlo dievča, ktoré tvrdilo, že určite chce spáchať samovraždu. Po čase však vyhlásilo, že si pôjde ešte na dva týždne zalyžovať a až potom spácha samovraždu.

(viac…)