František Mikloško: Generácia autorov Skupiny A-R bola výnimočná. Nerobili kompromisy, sú to čistí ľudia
V osobe Františka Mikloška sa stretával svet katolíckeho a občianskeho disentu. Podstatnou súčasťou jeho života a aktivít bol aj kontakt s takzvanou neoficiálnou výtvarnou scénou, do ktorej ho voviedol výtvarník Milan Bočkay. Aktívne sa podieľal na aktivitách umeleckej komunity a počas pôsobenia na Slovenskej akadémii vied aj na organizovaní výstav.
František Mikloško. Foto: Matúš Zajac
Váš životný príbeh je úzko spojený so svetom umenia. Spomínate si na stretnutia s umením aj v detstve, ktoré ste prežili v Nitre? Ako sa prejavovala vaša detská tvorivosť?
Moje detstvo sa nieslo v znamení športu, ničoho iného. To bola moja láska a s tým súviseli aj moje ostatné životné neúspechy, ako napríklad hra na hudobné nástroje. Začal som sa učiť na husle, ale po štyroch rokoch sa to skončilo neúspechom. Potom som skúšal dva roky trúbku, to dopadlo podobne a skončila sa moja cesta hudobným svetom. Chodil som privátne a nemali sme tam teóriu, čo bolo trochu na škodu, keďže o hudbe teoreticky neviem nič. Pokiaľ ide o výtvarné umenie, doma sme mali skôr kópie obrazov, jedna bola pekný obraz Božského Srdca.