- Regióny Nové
Rozhovory
Fotograf a učiteľ Matúš Zajac: Najväčšie psychické problémy študentom spôsobuje užívanie hormónov
Matúš Zajac. Foto: Tomáš Komora
„Samotné obliekanie sa do šiat opačného pohlavia sa mi nezdá to najhoršie – z toho ešte môžu študenti vyrásť. Problém nastáva vtedy, keď si robia zásahy do tela. U dievčat to často začína brutálnym tetovaním, pírsingom a rezaním sa. Potom to pokračuje plastickou chirurgiou. A najhoršie je, keď začnú brať hormóny, lebo tie veľmi ovplyvňujú psychiku." Fotograf a pedagóg na súkromnej strednej umeleckej škole v Bratislave Matúš Zajac hovorí, že sa občas mení na psychiatra.
Od roku 2017 učíte na súkromnej strednej umeleckej škole. Ako sa to stalo?
Predtým som vyučoval na vysokých školách, na katedrách žurnalistiky. Bol som sklamaný, že približne z 15 až 30 študentov som mal tak dvoch, ktorých štúdium naozaj zaujímalo a spracovali krásne diplomové práce o fotografoch. Myslel som si, že v škole zameranej na umenie to bude iné, že tam žiaci budú zapálení a zároveň talentovaní, keďže museli prejsť talentovými skúškami a dá sa im venovať ešte vo veku tvárnosti.
Potvrdilo sa vám to?
Keď som prišiel na svoje nové pracovisko, súkromnú strednú školu, prvýkrát, povedali mi, že učiteľ, ktorý vyučoval jeden z hlavných predmetov, ušiel.
Ušiel?
Áno, zabalil to po treťom vyučovacom dni a ušiel zo školy. Poprosili ma, či by som ho nezastúpil. Keď som do tej triedy vošiel, cítil som sa ako v americkom filme o škole v Bronxe. Angličtinár mal sklonenú hlavu a študenti na stoloch tancovali na hudbu, ktorá revala z kazeťáka. Niektorí z tých žiakov sa správali ako naozajstní gauneri. Ale ja som sociálny fotograf a fotil som všetky možné typy ľudí, takže ma len tak niečo nerozhodí.
Dejú sa na tej škole ešte stále podobné tancovačky na stoloch?
Myslím, že nie. Ono to závisí aj od ročníka, každý je iný. Niektoré ročníky sú komplikované, iné sú aktívne, niektoré sú zasa nudné. Som radšej, keď je niekto živelnejší, hoci je na prvý pohľad nezvládnuteľná osobnosť, než keď je nemastný-neslaný. Takí ľudia majú potom odvahu robiť aj zaujímavé fotky. Vždy lepšie, než niekto, kto iba sedí a pozerá
-
sa do mobilu.
Koľko majú vaši žiaci rokov?
Učím tretí a štvrtý ročník. Vo štvrtom ročníku majú moji žiaci približne 19 až 22 rokov.
Ako je možné, že sú takí starí?
Je to posunuté. Niektorí chodili na základnej škole do deviateho ročníka. Niektorých dali rodičia ešte medzi základnou a strednou na základnú umeleckú školu, aby sa pripravili na talentovky. Samozrejme, máme tu aj takých, ktorí poprepadávali v osmičke alebo deviatke na základnej škole. A ešte tých, čo prepadli na iných odboroch v rámci našej školy a presunuli ich na túto školu s poznámkou, že “veď to je ľahké.”
A je to ľahké?
To je nezmysel. Študovať fotografiu je podľa mňa najťažšie, lebo je to postavené na samostatnosti a životnom štýle. Keď niekto študuje animovanú tvorbu, sedí za počítačom a pedagóg mu povie „posuň králika o dva centimetre“. A za to mu dá známku. Ja keď dám napríklad zadanie na dokumentárnu fotografiu, žiak musí fotiť aj vo voľnom čase, baviť sa s ľuďmi – socializovať sa, prekonať sám seba a to je o samostatnosti a obetavosti. To, čo žiak mimo školy nafotil, potom na hodinách analyzujeme. Ja som dosť prísny, takže sa stáva, že študentov, ktorí ignorujú odbor, nenechám prejsť.
Ako na to reagujú rodičia?
(viac…)
Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:
Mesačné predplatné
iba 7,99€— každý 4 týždeň
- odomknuté okamžite
- platba kartou
Ročné predplatné
iba 89,00€— každý rok
- odomknuté okamžite
- platba kartou a prevodom
Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.
Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]
