Bol to nezmar, tryskáč a génius. Viktor Kubal považoval svoju prácu za istý druh hry

Viktor Kubal, zakladateľ a nestor slovenského animovaného filmu, sa narodil pred 100 rokmi, presnejšie 20. marca 1923. Jeho profesionálna umelecká dráha sa spája s filmom. Od roku 1943 Školfilm, neskôr Slovenská filmová tvorba na Kolibe. Ako režisér a animátor vytvoril takmer štyristo krátkometrážnych animovaných filmov. Z jeho umeleckej dielne vyšli úspešné celovečerné animované filmy Zbojník Jurko a Krvavá pani. Súčasťou jeho tvorby bol kreslený humor a satira. O tomto pracovitom, zábavnom a pozitívnom človeku sa spolupracovníčka Štandardu rozprávala s autorom monografie Viktor Kubal – filmár, výtvarník, humorista, dramaturgom a režisérom Rudolfom Urcom.

Keď ste spoločne s Viktorom Kubalom pripravovali biografiu, pamätal si, ako v detskom veku časopise Kinorevue videl prvý raz obrázky postavičiek Walta Disneyho?

Spomienky na detstvo boli pre Viktora Kubala milou témou. Vždy ožil, keď sme hovorili o týchto rokoch. Bol som jeho pozorným poslucháčom, aj keď občas preháňal. Bral som s rezervou, keď spomínal, že ako sedemročný lúskal český text o technike filmovej kamery. Mal bujnú fantáziu a ja som bol verný poslucháč.

Mal rád ľudské Disneyho figúry, ale zvieratká ho neoslovovali. Vedel to nejako vysvetliť?

Možno preto, že zvieracími postavičkami sa to vtedy v kreslených filmoch priam hmýrilo. Bližšie mu boli Fleischerove [režisér a animátor, pozn. red.] ľudské figúrky, zrejme sa mu zdali aj výtvarne zaujímavejšie.

Kresliť a robiť film chcel Kubal odjakživa. Počas školy mal šťastie na učiteľov, ktorí objavili a podporovali jeho talent. Na koho si najradšej spomínal?

Bolo ich nemálo. Viedli ho k záujmu o literatúru a výtvarné umenie. Išlo napríklad o profesorov Františka Reichentala či Ľudovíta Fullu. Veľmi rád a často spomínal na Karola Plicku, tam dostal prvú školu praktickej filmárčiny.

Plicka ho ako veľmi mladého v roku 1937 prijal na svoju Filmovú školu, pričom jeho spolužiakmi boli Václav Krška a Jan Kadár. Rozoznal jeho talent, ale škola bola zameraná na hraný film. Kvôli maturite odišiel na stavebnú priemyslovku, kde sa veľa kreslilo.

Dá sa povedať, že jeho cesta k animovanému filmu naozaj nebola jednoduchá. Musel to byť asi odhodlaný človek.

(viac…)