V jednej veci sa liberálny katolicizmus nemýlil a presadil sa aj mimo svoju bublinu
Aký je skutočný rozsah neomylnosti pápeža? Týka sa len učenia viery a mravov alebo aj otázok práva, politiky a disciplíny? Je veľavravné, že pôvodne liberálny katolícky postoj spochybňovania všeobecnej neomylnosti pápeža si dnes osvojujú práve konzervatívci. Súčasné kontroverzie však pravdepodobne neuzavrú rozhodnutia jedného pápeža, ale pôjde o dlhodobý proces. Píše Ross Douthat.
papež František, Vatican The AP Interview Pope Francis Germany
Foto: Profimedia.sk
Môj nedávny stĺpček upriamil objektívny pohľad na 10. výročie pontifikátu pápeža Františka. Je však pôstne obdobie a ako dlhoročnému kritikovi súčasného pontifika by nebolo zvlášť kajúcne, keby som sa zameral výlučne na jeho problémy. Preto v tomto bulletine nájdem niekoľko súhlasných bodov s myšlienkovou školou, ktorej zvyčajne oponujem, a budem hovoriť o tom, v čom má liberálny katolicizmus ako široký svetonázor, ktorý Františkov pontifikát jednoznačne ovplyvňuje, pravdu.
Mojím východiskom bude esej Thomasa Pinka, filozofa a katolíckeho tradicionalistu, ktorá sa objavila v nedávnom čísle The Lamp, katolíckeho časopisu, ktorý rediguje Matthew Walther, názorový publicista prispievajúci do denníka New York Times. Pink sa v nej venuje otázke, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi a dvoma pápežmi spájala predovšetkým s liberálnymi katolíkmi, ale v poslednom čase sa stala veľmi dôležitou aj pre konzervatívcov: do akej miery je pre katolíkov prijateľné namietať pápežovi? Alebo dokonca nachádzať spôsoby, ako mu odporovať?