Na konci 50. rokov minulého storočia žili presne dve tretiny svetovej populácie pod hranicou extrémnej chudoby, teda pod 1 americký dolár na deň. Povojnová globalizácia a otváranie sa slobodnému obchodu toto číslo veľmi rýchlo hnala dole. Na konci 80. rokov to už bola len jedna tretina svetovej populácie, za 30 rokov sme teda tento podiel znížili na polovicu.
Tesne pred pandémiou sme sa nakoniec dostali pod 10 percent a náležite tento úspech oslavovali. Napriek tomu, že svetová populácia prudko rástla, podiel extrémne chudobných klesal. Bol to zázrak.
Nie tak úplne, pretože sme mali niekoľko teórií, ktoré tento úspech našej civilizácie dokázali vysvetliť. Tie hlavné dve veľké skupiny teórií sa líšili najmä v tom, či sa to dosiahlo posielaním rozvojovej pomoci alebo slobodným obchodom.