Ako žijeme odkaz Sviečkovej manifestácie? Biedne. Ani v politike sa kresťania nedokážu spojiť
Keď rozmýšľame o tom, na čom stojí moderné Slovensko, nemôžeme obísť Sviečkovú manifestáciu. Je v nej zhmotnená pravá tvár našej vlasti: vedúca úloha väčšinového kresťanstva, ktoré prijíma a chráni aj iné myšlienkové prúdy. Také myšlienkové prúdy, ktoré vychádzajú z podobného vnímania ľudskej dôstojnosti. V srdci Sviečkovej manifestácie stojí spolupráca v mene spoločného dobra. Čo zostalo z odkazu 25. marca 1988?
Snimka z podujatia Slovenské modlitebné raňajky. Prvý sprava František Mikloško, druhý zľava Ján Čarnogurský. Foto: archív Michala Považana
Snimka z podujatia Slovenské modlitebné raňajky. Prvý sprava František Mikloško, druhý zľava Ján Čarnogurský. Foto: archív Michala Považana
Pred pár dňami som mal príležitosť moderovať Slovenské modlitebné raňajky, ako aj následnú debatu k odkazu Sviečkovej manifestácie. Tieto podujatia organizovala Anna Záborská ako splnomocnenkyňa vlády pre náboženskú slobodu. Zúčastnilo sa ich viac ako 100 hostí z mnohých politických strán, rôznych cirkví či náboženských spoločenstiev.
Pozvánky išli doslova všetkým. Motívom takýchto podujatí je vytvoriť priestor nielen pre budovanie spoločenstva veriacich, ale aj platformu pre zoznámenie sa ľudí, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné. Iba vieru, hoc aj tá je často maličká. Spoločne sme oslávili odvahu ľudí roku 1988 vyjsť do ulíc po štyridsiatich rokoch umlčiavania a útlaku.