Demokracia býva označovaná za najlepšiu formu vlády. Zvyknú sa k tomu pridávať dôležité prídavky, ako reprezentatívna demokracia, v poslednom čase liberálna demokracia, ale to nič nemení. Pozoruhodné je, že napriek tomu v ostatných rokoch sledujeme postupné odcudzovanie a oslabovanie demokratického spôsobu vládnutia. Niekedy sa démos a jeho vôľa obchádza aktívnymi sudcami, inokedy je dôležitejšia arogancia tých, čo vládnu.
Tento text však bude o niečom, čo tieto dve veci prepája. O diktátorskom princípe v demokratickom štáte. Niečo také existuje a z času na čas ukáže svoju silu.
Prežívame krízu dôvery v demokraticky zvolených politikov, a tak do určitej miery aj v demokraciu ako spôsob vlády (ľudu). Niektorí vrcholoví politici preto ohlásili svoju misiu záchrany demokracie, sami sa však neštítia vykonávať politickú moc spôsobom, ktorý sa javí ako demokraticky nelegitímny, či priam nelegálny. Neschopní presvedčiť ľud a jeho volených zástupcov o správnosti svojich zámerov sa v zmysle idey „účel svätí prostriedky“ uchyľujú aj k diktátorským metódam vládnutia.