Padajú banky, rastie bitcoin. A zrejme ďalej porastie
Odliv vkladov z malých amerických bánk bol v druhom marcovom týždni najvyšší v histórii. Dáta v piatok vydala americká centrálna banka. Američania tak reagovali hlavne na hlboký pád ceny akcií Silicon Valley Bank. Svoje úspory presúvali do väčších bánk či do krátkodobých vládnych dlhopisov, ktoré vo vysokoinflačnom prostredí ponúkajú atraktívny úrok aj v porovnaní práve s vkladmi. Do určitej miery sa opäť tešia obľube kryptomeny, hlavne najrozšírenejšia z nich, teda bitcoin. Jeho cena už teraz pomaly atakuje dvojnásobok minima z minulého novembra.
Bitcoin. Ilustračné foto: TASR/AP
Reklamný pútač na kryptomenu bitcoin na ulici v Hongkongu. Foto: TASR/AP
Podstatou takého stavu je takzvaná extrémne inverzná výnosová krivka. Tá sa tento rok v marci v USA ocitla v najväčšej inverzii od prelomu 70. a 80. rokov minulého storočia; krátkodobý dlh, napríklad dvojročný, je tak úročený výrazne viac ako napríklad dlh desaťročný. Pritom bežne je dlhší dlh úročený viac ako ten krátkodobý (pretože logicky v dlhšom časovom úseku ohrozuje pôžičku viac rizík, že nebude splatená, než v úseku kratšom).
Pri inverzii je to ale postavené na hlavu. Pretože sa investori obávajú vysokej inflácie a nutnosti boja s ňou v horizonte napríklad dvoch rokov, žiadajú napríklad práve na dvojročných dlhopisoch vyšší úrok ako na tých desaťročných. Na dvojročných žiadajú taký úrok, ktorý by infláciu „porazil“ či aspoň minimalizoval straty z nej. Predpokladajú, že v desaťročnom časovom horizonte sa už inflácia upokojí a vráti k cieľu centrálnej banky, teda napríklad k úrovni dvoch percent.