Slobode treba niekedy pomôcť. Zákaz nedeľného predaja je liberálny návrh

Umožniť ľudským bytostiam, aby nemuseli v nedeľu nedobrovoľne pracovať – pokiaľ nejde o nevyhnutné povolania, ako sú, povedzme, lekári – je výsostne liberálnou agendou.

Nielen preto, že dáva človeku slobodu a obmedzuje nanucovanie práce, ale najmä preto, že mu zároveň dáva dôstojnosť. To sú práve tie dve hodnoty, ktoré sú množstvu takzvaných liberálov často buď úplne ukradnuté, alebo jednoducho nedokážu domyslieť všetky skutočné dôsledky procesov a ľudskej dynamiky, v ktorých sa sloboda odohráva.

Práve nedeľný predaj je typickým príkladom.

Prečo je to dobrý nápad

Proti zákazu nedeľného predaja v maloobchode sa obvykle namieta, že ide práve o zásah do slobody. Je to falošný argument – darmo hovoriť o slobode pri rozhodnutiach, kde nemáte plnú možnosť slobodne si vybrať. Presne tak je to v prípade mnohých zamestnancov obchodných reťazcov, ktorí musia naklusať do roboty aj v čase, keď ich rodina zasadá k nedeľnému obedu.

Väčšina z nich by podľa prieskumov privítala voľnú nedeľu. Ale nemôžu si ju dovoliť. Musia byť v práci, lebo im tak vychádzajú služby.

Za nedeľný zákaz je aj väčšina zákazníkov, ktorí aj tak v nedeľu nakupujú menej. A, paradoxne, za obmedzenie predaja v nedeľu sú aj mnohé reťazce.

Logická otázka by tak mohla znieť: Ak v tomto bode jestvuje spoločenský konsenzus, a jeho súčasťou sú dokonca aj obchodníci, prečo si teda svoju slobodu nevynútia aj bez zákona?

Má to jednoduché vysvetlenie: reťazce si vzájomne konkurujú, a preto ak jeden z nich v nedeľu zatvorí dobrovoľne, ostatné zaň preberú jeho tržby. Ten posledný, ktorý by v nedeľu nezatvoril, by situáciu využil a stal by sa pánom nedeľných nákupov (a teda aj tržieb). Aby to pre reťazce dávalo zmysel, museli by sa na voľnej nedeli dohodnúť navzájom. Je však otázne, či sa to smie, volá sa to totiž kartelová dohoda.

Obchodníci fungujú podľa pravidiel vzájomnej konkurencie. Je to ako teória hier matematika Johna Nasha. Nechcete urobiť krok, ktorý by váš konkurent následne využil vo svoj prospech, a rovnaké uvažovanie očakávate aj od neho. A tak sa vzájomne radšej držíte v šachu.

Iné by to bolo, ak by im štát túto službu urobil za nich, ako je to v Rakúsku či Nemecku. Presne po takomto kroku mnohí z nich volajú. Je to veľmi paradoxná situácia, no aj štátny zákaz sa tak v istých situáciách stáva predpokladom slobody.

Medzi nami však máme aj liberálov, pre ktorých liberalizmus neznamená nič iné, len dogmu „všetko je dovolené“ a aj nad týmto svojím svetonázorom uvažujú len v prvej signálnej sústave. Vyššie spomenutý fenomén, vzhľadom na širšie dôsledky, bude zrejme mimo ich úzkeho chápania.

Ekonomické benefity

Pritom obchodníci nemajú žiaden dôvod báť sa, že prídu o tržby. Pri bežnej spotrebe domácností platia triviálne zákony ľudskej „termodynamiky“. Všetok tovar, ktorý na svoju existenciu potrebujeme spotrebúvať celý týždeň, si dokážeme nakúpiť aj počas šiestich dní. Reťazce by tak nič netratili. Argument o menšej spotrebe je nezmyselný: nikto nebude predsa jesť menej chleba len preto, že si ho nenakúpil práve v nedeľu.

Naopak, pre reťazce by bol nedeľný zákaz výhodnejší po ekonomickej stránke. Ušetrili by časť nákladov.

Pravdaže, mnohí zamestnanci radi berú nedeľné služby aj dobrovoľne, lebo dostávajú vyššie príplatky. Tento argument je však tiež len naháňaním vlastného chvosta. Ide totiž, svojím spôsobom, o hru s nulovým súčtom. Ak rovnaké množstvo zákazníkov obslúžia v zúženom časovom horizonte, respektíve v rámci šiestich dní – do ktorých sa im rozpustia aj zákazníci zo „zavretej“ nedele –, budú mať vyššiu produktivitu práce, čo je základný faktor zvyšovania miezd. Ak zamestnávateľ ušetrí, ľahšie sa s ním zamestnanci dohodnú na vyššej mzde.

Ekonomická teória hovorí, že ak podnikateľ ušetrí neefektívne náklady, bude môcť efektívnejšie investovať. Ak zamestnanci pracujú efektívnejšie, ľahšie si dohodnú lepšie mzdy. Dnes musia v nedeľu vysedávať za pokladňou a vyčkávať na minimum nedeľných zákazníkov.

Ak ste už niekedy zašli na nedeľný nákup, nakupovalo sa vám síce pohodlne, ale boli ste svedkom ekonomickej neefektivity.

Summa summarum: Niet pochýb o tom, že najneefektívnejší zamestnanec je práve nedeľný zamestnanec. Je nielen drahší, ale obslúži podstatne menej ľudí. Z rovnakého dôvodu sú v nedeľu neefektívne vynakladané aj energie.

Kúriť a svietiť musíte rovnako, ako po iné dni, ale v nedeľu reťazce kúria a svietia len pre malý počet klientov.

Nakupovať potraviny v Maďarsku?!

V rámci falošnej delostreleckej paľby proti tomuto návrhu zákona sa ozývali aj zvláštne ponosy na to, že ľudia budú chodiť nakupovať do zahraničia, čím Slovensko stratí príslušný profit z DPH.

Ide o ďalší z mnohých neplatných argumentov. Ide predsa prevažne o nákupy potravín. Ani na Slovensku nežije veľa ľudí, ktorí by to do blízkej maďarskej dediny malo len pár minút. A kto by cestoval desiatky kilometrov na bežný nákup, ktorý na druhý deň ráno vybaví za pár minút v potravinách za rohom?

Počty by mali sedieť, zákon má šancu prejsť

Nie je pritom nič protikladné ani na tom, keď si štát musí slobodu pre svojich občanov za istých okolností vynútiť. Dokonca môže ísť aj o ekonomickú slobodu. Ľahko nám to môže vysvetliť samotný Adam Smith, zakladateľ moderného ekonomického liberalizmu. Ten argumentoval, že bez štátnej protikartelovej direktívy by fakticky nebola možná slobodná ekonomika. Jednotlivé sektory ekonomiky by totiž bez prísneho štátneho dozoru zabraňujúcemu koncentrácii vplyvu ovládli monopoly.  

Očakáva sa, že za obmedzenie nedeľného predaja v utorok zahlasujú poslanci OĽaNO (37 mandátov), viacerí konzervatívni nezaradení poslanci, poslanci Republiky a ĽSNS, veľká časť Sme rodina a Smeru. Zákon tak má reálnu podporu a mal by prejsť.

Zákon, ktorý do parlamentu predložili poslanci Richard Vašečka (OĽaNO), Jozef Lukáč (Sme rodina) a nezaradení Katarína Hatráková a Martin Čepček, podporu pôvodne nezískal, ale dnes má šancu prejsť aj vďaka podpore poslancov Smeru.

Aby si ju navrhovatelia získali, vyšli v ústrety ich pripomienkam. Zo svojho pôvodného návrhu vypustili výnimky a umožnenie nákupov na výročie SNP 29. septembra a na Deň ústavy 1. septembra.

V tieto dni chceli pôvodne nákupy umožniť. Podľa čerstvej úpravy budú obchody zatvorené počas všetkých sviatkov a nedieľ, s výnimkou troch nedieľ pred Vianocami a jednej nedele na konci školských prázdnin, keď sa začína školský rok.  

Poslanci Smeru tak predkladateľom vlastne pomohli: zo zákona odstránili jeho nápadný kresťanský náter a urobili z neho konsenuzuálny. To nie je nikdy na škodu. Obzvlášť, ak ide o zákon, ktorý sa dotkne všetkých.