Zápisky nešťastného východniara II

Lôžkový vozeň Lôžkový vozeň. Foto: WGS

Reportáž o cestovaní nočným vlakom a prípoji, ktorý sa rozhodol nepočkať.

O tom, že nemám rád Útvar hodnoty za peniaze, som písal už minule. Dnes len pripomeniem, že dôvodom, prečo som sa o tom čitateľom potreboval zveriť, bolo, že tento úrad vytvoril grafikon, ktorý okrem iného odrezal od IC vlakov– teda toho najlepšieho, čo by mali naše železnice ponúkať– minimálne štvrť milióna ľudí žijúcich na Zemplíne. A tiež nám tak predĺžil cestu domov zhruba o hodinu. Veď, či už bude človek domov cestovať sedem alebo osem hodín, alebo dokonca desať, ako ja naposledy, to už by malo byť jedno, všakže.

https://standard.sk/293770/zapisky-nestastneho-vychodniara/

Keďže nový grafikon spôsobil, že vlaky IC sa pre mňa stali nedostupným tovarom, na cestovanie hromadnou dopravou cez deň som úplne zanevrel, jazdím už len „nočákom“. Nastupujem na prvej stanici a vystupujem na konečnej, takže sa aspoň vyspím. A to najmä vďaka tomu, že dokážem spať ako poleno. Cesty nočným vlakom mi nerobia problém aj preto, že nie som alergik. Vysvetlil mi to jeden známy, ktorý sa mi zveril, že nočákom cestoval len raz. Ako silný alergik musel po desiatich minútach utiecť z ležadlového kupé, lebo dostal silnú alergickú reakciu. Chápem ho, tie ležadlá by sa za tých päťdesiat rokov, čo sú v prevádzke, už zišlo niekedy vyprášiť.


Vytvorte si účet zadarmo
alebo sa prihláste do svojho účtu a dočítajte tento článok.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami